K lepším známkam pomôžu deťom aj spoločenské hry
Hry sú dôležitou súčasťou ľudského života, keďže majú významnú úlohu vo vývoji psychiky. Mnohé historické pramene dokazujú, že hrami sa ľudia zabávali už v dávnych dobách.
V starovekom Ríme sa stali súčasťou výchovy a vzdelávania. Do pedagogickej sústavy ich zaradil „učiteľ národov“ Ján Amos Komenský.
Ako deti zabaviť
Rodičia musia vymýšľať stále nové spôsoby, ako svoje zvedavé ratolesti zabaviť a pritom ich naučiť aj ďalším zručnostiam. Psychologička Charlotte Bühlerová rozdelila hry do troch kategórií. Do prvej patria tzv. funkcionálne hry, ktoré sa zakladajú na činnostiach spôsobujúcich dieťaťu radosť. Do ďalšej hry fikcionálne, to je napríklad hra na lekára a chorého. Tie napomáhajú rozvoju intelektu v rámci spoločenskej činnosti. Posledná kategória zahŕňa konštrukčné hry, ktoré podporujú rozvoj jemnej motoriky, pozornosti, trpezlivosti a vytrvalosti. Dieťa v nich realizuje svoje momentálne nápady, ale aj vedomosti, schopnosti a zručnosti, a zároveň si ich aj rozvíja.
Hry v úlohe učiteľa
Zaradenie hier do výchovného a vzdelávacieho procesu môže výrazne pomôcť pri vysvetľovaní a upevňovaní učiva. Pri tvorbe takýchto vzdelávacích hier spolupracujú aj psychológovia a pedagógovia, aby dokázali deti zaujať a predovšetkým rozvíjať zručnosti, ktoré by mali v danom veku ovládať.
Rešpekt k pravidlám
Podľa slovenského psychológa Mirona Zelinu sú pre ľudskú motiváciu hnacím motorom city, ktoré majú významnú rolu práve v didaktickej hre. Tá má tiež výrazný vplyv na rozvoj poznávacích funkcií žiaka, ktorý tak získava zručnosti pri riešení rôznych problémových situácií. Dieťa je nútené rešpektovať pravidlá hry, čo podporuje jeho socializáciu. Má tak možnosť spoznať svoje vlastné schopnosti a porovnávať ich so schopnosťami svojich spolužiakov. Pre rozvoj detskej emocionalizácie majú osobitný význam súťažné hry. Na jednej strane pri nich musia byť deti v maximálnom nasadení, na druhej strane je dôležité u nich pestovať zmysel pre „fair play“, a tak ich učiť zvládať prehru či vyjadriť úctu tomu, kto ich porazil.
Prijímať porážky i víťazstvá
Hra dokáže deti aktivizovať, udržať ich záujem či dosiahnuť u nich vyšší výkon. A to všetko sa deje u detí spontánne. Kolektívne hry ich spájajú, no zároveň poskytujú možnosť vyniknúť a prebúdzajú v nich sociálne cítenie. „Zásadou hry je dodržiavať jej pravidlá, hrať čestne, naučiť sa prijímať porážky i víťazstvá. Kto sa to naučí v hre, ľahko to potom dokáže i v živote,“ hovorí Jana Karásková zo spoločnosti Piatnik Praha, ktorá vyrába mnohé celosvetovo obľúbené spoločenské hry.
Logické myslenie
Jednoduchú matematiku, rozoznávanie tvarov a farieb a rozvoj slovnej zásoby sa deti dokážu učiť aj prostredníctvom spoločenských hier. Napríklad matematická hra Numerabis precvičuje pamäť a kombinačné schopnosti. K správnemu vyriešeniu matematickej úlohy totiž musíte odkryť dve, niekedy aj tri doštičky s číslami. „K rozvíjaniu logického myslenia veľmi dobre slúži hra Club 2%, ktorá je určená pre deti od štyroch rokov a minimálny počet hráčov je jeden, takže si dieťa vie hru zahrať aj samo, ale aj s kamarátmi alebo rodičmi,” dopĺňa opäť Jana Karásková. Zaujímavosťou tejto hry je, že tí, ktorí vyriešia všetkých 84 úloh, budú patriť k dvom percentám populácie, ktoré takéto hlavolamy zvládnu.
Foto: shutterstock, piatnik