Košický profesor priniesol z Antarktídy materiál na dlhý výskum
Profesor Martin Bačkor (na snímke vľavo) z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach sa minulý týždeň vrátil z ostrova Jamesa Rossa, kde bol členom vedeckej expedície. Okrem pracovného materiálu si do Košíc priniesol aj netradičné zážitky.
Špecializáciou Bačkora sú nižšie rastliny, teda lišajníky, machorasty, riasy alebo sinice. Skupina, v ktorej v Antarktíde pracoval, skúmala rozšírenú vegetáciu a zbierala jej vzorky. Expedícia prebiehala pod záštitou Masarykovej univerzity v Brne.
Do Košíc si doviezol materiál, ktorý postačí Prírodovedeckej fakulte na niekoľkoročný výskum. „Sú to herbárové položky, ktoré ale ešte musíme chemicky spracovať. Taktiež sme sa venovali vytvoreniu zoznamu rastlín, ktoré sa nachádzajú na ostrove, keďže expedície tam prebiehajú už desať rokov. V neposlednom rade sme si priniesli vzorky lišajníkov, ktoré teraz budeme skúmať.“
Pozoruhodné lišajníky
Výskum lišajníkov nachádza svoje uplatnenie vo farmaceutickom priemysle. Ich vlastnosti sú pozoruhodné. „Dokážu napríklad opakovane vyschnúť a po namočení ďalej žiť. Taktiež si dokážu vytvoriť také látky, aby prežili veľmi vysoké intenzity UV žiarenia, ktoré sú počas leta v Antarktíde naozaj vysoké,“ vysvetľuje Bačkor, ktorý je z Ústavu biologických a ekologických vied fakulty.
Expedície na ostrove Jamesa Rossa na českej polárnej stanici Johanna Gregora Mendela prebiehajú každú letnú sezónu. Práve v januári a februári je na najjužnejšom svetadiele leto. „Počasie sme mali nádherné, určite krajšie ako bolo tu v Košiciach. Teploty sa pohybovali okolo nuly. Boli dokonca aj dni, keď bolo vonku okolo 12 stupňov. Pocitová teplota však bola omnoho nižšia pre silný vietor,“ hovorí Bačkor.
Žiadne stromy
Profesorovi v Antarktíde chýbali najmä stromy. „Stromy tam nerastú. Nachádzajú sa tam iba fosílie, teda skamenené stromy.“ Výskum bol zameraný na rastlinnú ríšu, stretnutiam so zvieracou sa však výskumníci nevyhli. „Pri pobreží sme bežne mohli pozorovať rôzne druhy tuleňov. Žijú tam aj tučniaky. Videli sme ich len zopár, pretože tam žilo veľa predátorov, ktoré sa nimi živia. Obrovské skupiny tučniakov sme ale mali možnosť pozorovať v Patagónii.“
Strava v Antarktíde bola podľa Bačkora taká, akú si navarili. „Každý z nás mal pravidelne služby v kuchyni. Bez rozdielu v tom, či išlo o doktora, profesora či docenta. Ja osobne som napríklad navaril hovädzí alebo bravčový guľáš.“
Trvanlivé potraviny na stanicu prinášajú priebežne loďami, čerstvé im nosil vrtuľník.
Viktória Hartmannová
Foto: Martin Bačkor
Odporúčané články
Hokejová Tipos extraliga spoznala svojho prvého finalistu, ktorým sa stali hokejisti Nitry. Príležitosť vytvoriť finálový pár s corgoňmi mala Spišská Nová Ves, ktorá v Steel Aréne nastúpila s mečbalom, ten ale oceliari odvrátili výhrou 4:1 a vynútili si rozhodujúci siedmy duel.
Košické mestské zastupiteľstvo (MsZ) na svojom mimoriadnom zasadnutí schválilo zoznam laureátov Ceny mesta Košice za rok 2024. Ocenenie sa udeľuje za vynikajúce tvorivé výkony a zásluhy vo vede, technike, kultúre, umení, športe, publicistike a verejnoprospešnej činnosti. Ako to už býva v ostatnom čase zvykom, ani táto záležitosť sa na rokovaní zastupiteľstva neobišla bez dusnej atmosféry.
Šibačka je zvyk, kedy chlapci a muži chodia na Veľkonočný pondelok od domu k domu a šibú dievčatá a ženy pletenými prútikmi, ktoré sú zvyčajne vyrobené z vŕbových alebo brezových prútov. Tieto prútiky bývajú často ozdobené farebnými stužkami, a využívajú sa na ľahké symbolické udretie.