14.03.16

Nezabudnime na veľkonočné zvyky a tradície

Kresťania považujú Veľkú noc za najdôležitejší sviatok v roku. Prichádza obdobie, kedy sa môže rodina opäť zísť pri jednom stole a uctiť si tradície. Končí sa 40 dňový pôst, čomu sa pomaly prispôsobuje aj náš jedálniček. Gazdinky začínajú chystať dobroty, muži vyznávajúci tradície napĺňajú vedrá s vodou a pripravujú korbáče na šibačku.

Oblievačka a šibačka

Slovania už oddávna verili, že voda má očisťujúci účinok. Taktiež predstavovala aj symbol zdravia. Tradícia oblievania dievčat mládencami sa na východnom Slovensku zachovala dodnes. Na západe je však populárnejšie šibanie. Korbáč je spletený z čerstvých ôsmich až dvanástich narezaných prútov vŕby. V minulosti išlo o magický rituál, ktorý symbolizoval sviežosť, rast a plodnosť. Šibanie prútmi má však dievčatám priniesť zdravie, šťastie a odohnať zlo. Aj jednotlivé stužky na korbáčoch majú svoj význam. Červená symbolizuje lásku, modrá nádej, žltá nezáujem, zelenú by mali dostať obľúbení chlapci.
korbac-a-kraslice

Veľkonočné kraslice

Neodmysliteľnou súčasťou Veľkej noci sú jednoznačne kraslice. Boli symbolom znovuzrodenia, plodnosti, ale aj znakom lásky. Najstaršie nálezy pochádzajú až zo 7. storočia. Ozdobené boli najmä geometrickými vzormi, ktoré pripisovali staroslovanskému Perúnovi (bohovi hromu a blesku, plodnosti a poľnohospodárstva). Mocný Perún v tomto období roztápal sneh a hádzal ohnivé blesky. Kraslice sa preto nazývali aj Perúnovými bleskami. Kraslice sa môžu zavesiť na bahniatka , ktoré majú ochranný charakter. V súčasnosti však majú darovaciu funkciu. Veľkonočnou výslužkou pre malých šibačov a kúpačov bývajú aj čokoládové vajíčka či peniaze.

Po odriekaní si treba dopriať

V kuchyniach sa začínajú prípravy na jeden z najväčších sviatkov v roku. Po štyridsaťdňovom pôste je príprava veľkonočných jedál skoro v každej domácnosti radostnou udalosťou. Gazdinky chystajú chutnú hrudku, čerstvý mazanec, varenú šunku či strúhajú zdravý chren. Na veľkonočnú nedeľu sa mnohí s košíkom plným pochutín vyberú na rannú omšu, aby kňaz toto jedlo posvätil.
velkonocny-stol

Lahôdky na sviatočnom stole

Tradičnou pochutinou sú vajíčka. Môžeme ich nájsť v rôznych jedlách, alebo len tak uvarené na tvrdou. Východoslovenskou špecialitou je tzv. žolta hrudka, známa aj ako „sirek“, ktorá je vyrobená z vajec a mlieka. Zabudnúť však nemôžeme na pasku, čo je obradový koláč v okrúhlom tvare. Znázorňuje slnko, čo v prenesenom význame znamená nový začiatok. Na Záhorí sa môžete stretnúť s osúchmi z kysnutého cesta, ktoré sú naplnené buď tvarohom, alebo kapustou. K tradičným pečivám patrí baránok, ktorý sa pripravuje v hlinenej alebo plechovej forme. V minulosti sa na slávnostnom stole objavovalo aj pečené jahňa či kozliatko. Vo viacerých domácnostiach sa s mäsom stretávame vo forme varenej šunky a klobás. Na Spiši sa jedáva tradičná ,,švencelina“ – pochutina pripravená zo posvätených jedál: šunky, klobásy, uvareného vajíčka, mazanca. Všetko sa pokrájalo na malé kúsky, zalialo sa kyslým mliekom a posypalo nastrúhaným chrenom. Tradíciou, ktorú radi dodržiavame dodnes, je príprava rôznych chutných koláčov pre naše maškrtné jazýčky. K veľkonočném hodovaniu neodmietneme aj prípitok, či už s vínkom, alebo domácou pálenkou.

Vedeli ste?

Veľká noc je najväčší sviatok kresťanského cirkevného roku, ktorý pripadá na nedeľu. Rozhodlo sa, že to bude vždy prvá po prvom jarnom splne. Preto je tiež každý rok Veľká noc inokedy. Michaela Luxová Foto: Shutterstock
Luxová
Zdieľať článok:

Michaela Luxová je absolventkou masmediálnych štúdií na Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach. Prácu redaktorky si vyskúšala v internetových aj v printových denníkoch. Svoje kreatívne myslenie v súčasnosti využíva na pozícii redaktorky a veducej magazínu KOŠICE:DNES.

Newsletter:

Prihláste sa na odber newslettra a odoberajte novinky z KOŠICE:DNES

Diskusia
0

Používaním stránok KOŠICE:DNES.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.Viac info

súhlasím