Užívame najviac antibiotík v EÚ
BRATISLAVA – Slovenská republika patrí v rámci Európskej únie (EÚ) ku krajinám s najvyššou spotrebou antibiotík. Vlani sa na Slovensku použilo šesť miliónov balení, pričom 80 percent antibiotík predpísali ambulantní lekári a 20 percent nemocniční. Voči vírusom sú neúčinné Antibiotiká sú určené výhradne na bakteriálne infekcie. Väčšina, až 80 percent infekcií dýchacieho traktu je však
BRATISLAVA – Slovenská republika patrí v rámci Európskej únie (EÚ) ku krajinám s najvyššou spotrebou antibiotík.
Vlani sa na Slovensku použilo šesť miliónov balení, pričom 80 percent antibiotík predpísali ambulantní lekári a 20 percent nemocniční.
Voči vírusom sú neúčinné
Antibiotiká sú určené výhradne na bakteriálne infekcie. Väčšina, až 80 percent infekcií dýchacieho traktu je však vírusového pôvodu, a liečba antibiotikami preto neprináša chorému žiaden účinok. Naopak, ak lekári predpíšu antibiotiká nesprávne, organizmu škodia. Jedna z účinných pomôcok lekárov pri rozpoznávaní typu infekcie je odpoved hladiny C-reaktívneho proteínu (CRP). „Ak nemáme k dispozícii laboratórne výsledky odlišujúce vírusovú od bakteriálnej infekcie, potom je predpisovanie antibiotík len hádanie,“ uviedla Jana Bendová zo Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.
Dôležité pravidlá
Podľa odborníkov by mal preto pacient používať antibiotiká obozretne a držať sa pri ich užívaní štyroch zásadných pravidiel. Po antibiotikách by mal siahnuť iba v prípade, ak mu ich predpíše lekár. Ďalej by mal užiť celú predpísanú dávku, a to aj napriek tomu, že sa už cíti lepšie. Tiež nesmie používať nespotrebované lieky a deliť sa o antibiotiká s inými pacientmi.
Najvážnejším dôsledkom nadužívania antibiotík je vznik rezistentných baktérií, ktoré môžu skomplikovať liečbu závažných ochorení. Také baktérie oslabujú nielen organizmus pacienta, ale môžu sa nekontrolovane šíriť a spôsobiť infekcie u ľudí, ktorí antibiotiká neužívali.
Hrozbou sú infekcie
Pacientov v nemocniciach ohrozujú najmä nozokomiálne infekcie, teda nemocničné nákazy, ktoré vznikajú v zdravotníckych zariadeniach. „Ich výskyt ako i spotreba antibiotík v nemocniciach sa na Slovensku nelíšia od ostatných krajín EÚ. Na Slovensku je však v súčasnosti nižší počet nemocničných hygienikov a epidemiológov než v ostatných krajinách EÚ,“ skonštatoval prezident Slovenskej spoločnosti infektológov Pavol Jarčuška.
V súčasnosti sa odhaduje, že bakteriálne infekcie odolné voči liekom každoročne spôsobia v EÚ najmenej 25-tisíc úmrtí. Dodatočné náklady na zdravotnú starostlivosť si zas vyžiadajú 1,5 miliardy eur.
(SITA)
Ilustračné foto: shutterstock
Najnovšie články
Pre výmenu lietadla prišli pasažieri z Bratislavy do Košíc s takmer trojhodinovým meškaním!
Odborníčka na poistenie z Košíc radí ako postupovať pri nehode
Mladá rodina z Košíc prežíva tri roky teror. Agresívna suseda ignoruje úrady, políciu aj súd
