Vlastnoručne vyrobené medovníčky potešia na štedrovečernom stole
Vianoce sú vari najkrajšími sviatkami roka. Tešia sa na ne malí i veľkí. Ale aj v tomto čase sa treba aspoň na chvíľu pozastaviť. A je jedno, či ste ľudia veriaci či bez vyznania alebo Rusíni, ktorí slávia tieto sviatky o 13 dní neskôr, podľa juliánskeho kalendára.
Minulý týždeň sme absolvovali kurz zdobenia medovníčkov. Presne tak, ako sa to snažia robiť v slovenských rodinách, ich v tomto čase pripravujú aj Rusíni. Tí sa stretli vo svojom klube na Hlavnej 11 a pozvali si Máriu Trpákovú, košickú medovnikárku, aby ich to naučila. Nuž a učili sme sa aj my.
Zo začiatku odkukávala
Pani Mária sa zdobeniu medovníkov venuje už tridsať rokov. „Pochádzam z Barce, kde som ešte za slobodna spoznala pani, ktorá u nás robila oplátky a piekla a zdobila medovníky. Chodila som k nej kupovať oplátky a chcela som sa niečo priučiť. Ale ona si svoje postupy chránila a nikomu ich nechcela ukázať. Napriek tomu som ju jedným očkom sledovala, ako to robí,“ začala svoje rozprávanie.
Kornútik z pauzáku
Jej začiatky boli všelijaké. „Nemala som dosť pevnú ruku a výsledky sa mi veľmi nepáčili. Dodnes neviem zdobiť s mäkkým materiálom, ako sú rôzne celofány či vrecúška. Kornútiky na zdobenie som si robila z kancelárskeho papiera, ale ten sa dal použiť iba raz. Napriek tomu som to skúšala a sama sa učila, ako by sa to dalo. Potom, keď som sa vydala a moje deti odrástli, začala som medovníkom venovať viac času. Až vtedy som zistila, že sa dá zdobiť aj kornútikmi z pauzovacieho papiera.“
Prvá dáma v odbore
Medovnikári sa veľmi nechcú deliť o svoje skúsenosti. Ako sme sa dozvedeli, až neskôr Marika Trpáková natrafila na pani, ktorú dodnes pokladá za prvú dámu na Slovensku v tomto odbore. „Volá sa Mária Rovňáková a pochádza z Davidova. Dozvedela som sa o nej pred pätnástimi rokmi. A hoci má už 90 rokov, jej medovníčky, ktoré vyrábala v tom čase, nemajú dodnes obdobu. Som však rada, že dnes sú aj iné možnosti, pretože predlôh na zdobenie je veľa či už na internete ale aj v rôznych časopisoch.“
Naučia sa to všetci
„Nepoznám človeka, ktorý by sa nedokázal naučiť zdobiť medovníky. Veď to nie je nič iné iba bodka a čiarka. Treba to len skúšať. Už šestnásť rokov chodím do našej farnosti na sídlisku a tam učím naše ženy ako na to. Musím povedať, že sa k nám pridali aj muži. Tí niekedy vytvárajú také vzory, že som prekvapená, ako to vôbec dokážu,“ delí sa o svoje skúsenosti medovnikárka.
Dnes už aj 3D
Marika o sebe tvrdí, že je totálny samouk. „Neovládam žiadne ručné práce, ale medovníky mi idú. Pred ôsmimi rokmi som začala skúšať vyrábať aj voňavé vianočné gule. Dnes už robím aj 3D medovníky, veľmi rada na ne maľujem, robím rôzne vitráže a skúšam nové veci. S medovníkmi sú obrovské možnosti a nikto ich nezdobí škaredo. Rovnako, ako má každý svoj rukopis, tak bude špecifické aj naše zdobenie.“
Každý si musí nájsť svoj recept
S receptami je to ťažké, upozorňuje medovnikárka. „Ja mám svoj, osvedčený, od mojej babičky, s ktorým sa aj s vami veľmi rada podelím. Ale môže sa stať, že vám jednoducho nevyjdú. V každej domácnosti je iná rúra na pečenie, iná váha a aj každá múka je iná. Veľakrát mi povedali, že robili medovníčky podľa môjho receptu a nevyšli. Opäť je to len a len o skúšaní a chcení.“
Zapojte aj deti
Zdobenie je vhodné pre deti. „Chodím medzi hyperaktívne či autistické deti. Dokážu sa pri tejto činnosti neuveriteľne upokojiť a aj pekne komunikovať.“
—
Príprava cesta a polevy
Na medovníčky potrebujeme:
- 1 200 g hladkej múky,
- 2 KL jedlej sódy,
- 2 dl oleja (môže byť aj domáca bravčová masť, ktorú rozpustíme a necháme vychladnúť),
- 2 KL mletej škorice,
- 7 ks rozdrvených klinčekov.
Na nálev budeme potrebovať:
- 300 ml vody,
- 500 g kryštálového cukru
- 300 g medu.
Všetko spolu zmiešame a necháme na variči rozpustiť. Nesmie vrieť.
Sypké ingrediencie zmiešame, pridáme olej (masť) a vychladnutý nálev. Ručne spracujeme cesto. Necháme ho odležať v chladničke, najlepšie do druhého dňa. Cesto vydrží v chlade až do pol roka, ak je dobre zabalené v potravinovej fólii.
Príprava polevy je jednoduchá, ale náročná na čas. Potrebujeme na ňu jeden bielok z vajíčka M a 120 g preosiateho práškového cukru. Aby dobre držala, treba na ňu veľa trpezlivosti. Najprv ju môžeme miešať šľahačom, ale keď už bude biela, musia prísť na pomoc ruky. Došľahať ju treba ručne, aby v nej neboli vzduchové bublinky, ktoré by zdobenie sťažili. Celkovo by sme ju mali šľahať 20 minút.
Kornútiky sa dobre dajú vyrobiť z pauzovacieho papiera. Dnes sa už ťažko zháňa, ale dá sa nahradiť papierom na pečenie. Najvhodnejší je taký, ktorý má jednu stranu matnú, tá sa dá totiž zalepiť. Naplníme ich polevou. Zvrchu dobre uzavrieme a zdobíme tak, ako by sme držali v ruke pero. Kornútiky sa dajú použiť aj viackrát.
Rozdiel medzi medovníkom a perníkom je zásadný. V perníku vôbec nemusí byť med. „V mojom recepte je všetko prírodné. A medovníkové cesto vydrží veľmi dlho – v chladničke aj pol roka či rok. Treba ho však dobre zabaliť do potravinárskej fólie. Hovorí sa, že kedysi pri narodení dievčaťa urobili ženy medovníkové cesto, ktoré uložili do chladu, a keď sa vydávala, piekli z neho medovníčky,“ hovorí pani Marika.
Foto: Jana Vargová