Vo Forgáchovom paláci sídlil aj regent Miklós Horthy
Budova na Hlavnej 10, ktorá je od roku 1961 sídlom Štátnej vedeckej knižnice, prežila zaujímavý príbeh… Keď v roku 1830 mesto zbúralo Dolnú bránu a priľahlé hradby ako posledné zvyšky tunajšieho fortifikačného systému, vznikla na tomto mieste stavebná parcela. Pozemok odkúpil gróf Žigmund Štefan Forgách, ktorý sa dožil úctyhodného veku 85 rokov. Šľachtic mal jasnú predstavu, ako rozsiahlu parcelu využije – okolo roku 1841 na nej nechal postaviť honosný palác v štýle neskorého klasicizmu s prvkami módneho empírového slohu.
Po sobáši s barónkou Eleonórou Pongráczovou sídlo užíval od roku 1844 jeho syn Koloman Forgách. Nad monumentálnym balkónom na šiestich podporných stĺpoch to v tympanóne priečelia dokumentuje aj združený erb rodov Forgách (polopostava ženy s korunou na hlave) a Pongrácz (hviezda a polmesiac na štíte).
S palácom sa spája história a politické udalosti, ktoré sa netýkajú iba dejín mesta. Po anektovaní Košíc Maďarskom tu mal pri príchode do Košíc 11. novembra 1938 svoje dočasné sídlo regent Miklós Horthy so svojou suitou a počas spoločensko-politických zmien v roku 1989/1990 z jeho balkóna rečnili protagonisti Nežnej revolúcie, medzi nimi i Václav Havel. Vzácnu pamiatku predstavujeme v rámci projektu Premeny Košíc. Vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol. s. r. o. v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali.
Koloman Forgách s manželkou Eleonórou sa viac zdržiavali vo svojom vidieckom sídle vo Vyšnej Kamenici ako v Košiciach, a tak palác v rokoch 1849 až 1860 prenajímali Košickému dištriktu (resp. Miestodržiteľskému oddeleniu). Po porážke revolúcie tu boli inštitúcie centrálnej štátnej správy. Na jej čele stál, okrem iných, aj vzdialený bratranec majiteľa kaštieľa Anton Forgách. V roku 1878, po smrti Kolomana Forgácha, sa vlastníkom paláca stal jeho syn, gróf Ladislav Forgách. Bol členom hornej snemovne parlamentu, trvalo žil na svojom statku v Mándoku, do Košíc zavítal iba sporadicky na rôzne významné spoločenské udalosti, preto prenajal reprezentatívne priestory na poschodí novozaloženému, tzv. Košickému kasínu. V 50. rokoch 19. storočia prízemné priestory paláca prispôsobili na obchodné účely. V severnom rohu mal prevádzku český obuvník Václav Stertzl, po ňom od roku 1865 kovorytec a výrobca pečiatok Edmund Alexy (jeho obchodík vidno aj na pohľadnici z roku 1899). Od roku 1886 až do roku 1950 bolo na južnej strane prízemia (vľavo od hlavného vchodu do paláca) hodinárstvo a klenotníctvo rodiny Wilnrotterovcov a trafika a papiernictvo známeho vydavateľa pohľadníc Vojtecha Nyulásziho. Vo dvore bola od 20. rokov výrobňa konzerv a údenín Oskára Freudenfelda, priestory mali prenajaté aj obchodníci s obuvou a rôznym iným sortimentom.
Vo Forgáchovom paláci v priestoroch kasína sídlila od roku 1898 jedno desaťročie Hornouhorská sporiteľňa, neskôr známa ako Uhorská všeobecná úverová banka. Posledným súkromným majiteľom paláca bol v rokoch 1911 až 1939 pravnuk jeho zakladateľa, gróf Štefan Forgách. Po roku 1918 žil v Maďarsku a priestory na poschodí prenajal košickému ústrediu Kresťansko-sociálnej strany a Kresťanskému poľnohospodárskemu zväzu. V roku 1939 sa stala vlastníkom budovy Hornovidiecka obchodná banka, ktorá urobila rozsiahle stavebné úpravy. V roku 1940 vybudovala zadný trakt, vnútorný priestor dvora prekryla sklenenou kupolou a vo vzniknutej dvorane zriadila prevádzku pre bankové účely svojej košickej pobočky. Prestavbu projektoval Gyula Kaesz, neskorší riaditeľ Vyššej umeleckej priemyselnej školy v Budapešti. Na poschodí boli až do roku 1945 opäť priestory kasína (tzv. Košický Rákócziho spoločenský kruh) a od roku 1945 tu sídlil Slovenský národný klub. V tom istom roku sa vlastníkom objektu stala Sedliacka banka. Po roku 1948 budovu zoštátnili a pridelili Krajskému výboru Zväzu československo-sovietskeho priateľstva. Zakrátko zanikli aj posledné obchodné prevádzky na prízemí – predajňa ovocia a cukríkov Jakuba Kučeru a klenotníctvo Viliama Wilnrottera. V ich priestoroch začala pôsobiť 15. decembra 1953 verejná čitáreň. Po vyprázdnení a úprave ďalších priestorov na poschodí (1959) sa budova stala v roku 1961 vlastníctvom a sídlom Štátnej vedeckej knižnice.
Foto: archív Jána Gašpara, Veronika Janušková
Odporúčané články
Aj tento týždeň sme si pre vás pripravili prehľad podujatí v Košiciach. Pozrite si, akých podujatí sa môžete zúčastniť a nenechajte si ujsť žiadne z jedinečných kultúrnych či športových udalostí.
Slovensko sa už chystá na druhé kolo prezidentských volieb, ktoré sa uskutoční v sobotu 6. apríla. Peter Pellegrini, jeden z dvoch finálových kandidátov, už prezradil niečo o svojej vízii budúcnosti pre Slovensko.
Mimoriadne rokovanie mestského zastupiteľstva v Košiciach sa v piatok nekonalo. Poslanci na ňom mali pokračovať v rokovaní o prerušenom bode týkajúcom sa udelenia Ceny mesta Košice.