13.04.17

Zmysel Veľkej noci vyplýva z nádeje Zmŕtvychvstania

Foto: Veronika Janušková

Veľká noc patrí k najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, keď si po štyridsať- dňovom pôste kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista.

Zmysel Veľkej noci vyplýva zo zvesti kresťanskej viery a nádeje Zmŕtvychvstania. Podľa duchovného Jaroslava Szélesa veľkonočné sviatky svätí ten, v srdci koho je vzkriesený nový človek a žije v ňom Kristus. 

Len pre veriacich?

Veľkonočné sviatky by nemali rozdeľovať ľudí na veriacich alebo neveriacich. Evanjelium je radostná správa, ktorá je adresovaná celému svetu, nie iba úzkej skupine ľudí. „Veď pod krížom na Golgote stáli nielen veriaci. Možno by neveriaci mali nechať otvoriť svoje srdcia Bohu,“ pripomenul Széles. 

Samozrejme, sú rozdiely vo vierovyznaniach. Napríklad, pri začínajúcom pôstnom období na popolcovú stredu môžeme vidieť v katolíckej tradícii veriacich s popolom na čelách, ktorý pripomína našu ľudskú pominuteľnosť a smrteľnosť. 

Spája ich viera vo vzkriesenie

Tiež na Kvetnú nedeľu vidíme veriacich katolíkov s palmovými ratolesťami či bahniatkami. „Tých rozdielov je omnoho viac. Spomenul som len niektoré. Treba si však uvedomiť, že všetky kresťanské vierovyznania, či sú to pravoslávni, evanjelici alebo gréckokatolíci, majú jedno spoločné. Vieru vo vzkrieseného Pána Ježiša Krista. Kristov kríž je tiež len jeden,“ vysvetlil. 

Symbolika svätenia veľkonočných pokrmov

Požehnanie dáva veciam zmysel na základe vier, a tak vyjadruje vzťah človeka k svetu v jej svetle. Svätenie pokrmov na Veľkú noc súvisí so starou prísnou pôstnou disciplínou. Podľa nej bolo v pôste zakázané požívanie nielen mäsa, ale aj vajec či syrov. Posvätením jedál tak kňaz zdôrazňuje vzťah k Bohu a k veciam okolo nás, ktoré sú Božím darom. „Tradícia svätenia jedál je blízka katolíckej tradícii. Medzi nekatolíckymi veriacimi táto prax nie je zaužívaná,“ povedal farár.

Pašiový sprievod

Veľký piatok je v kresťanskom kalendári dňom, keď si veriaci pripomínajú ukrižovanie a smrť Ježiša Krista na kríži. Košičania si tento sviatok ako prví na Slovensku začali pripomínať spoločne, v ekumenickom duchu. Spolu s kňazmi a duchovnými deviatich cirkví a predstaviteľmi Teologickej fakulty v Košiciach si Kristovo utrpenie a vykupiteľské dielo sprítomnia v piatok 14. apríla. Spoločný pašiový ekumenický sprievod, ktorého hlavnou témou bude Boží služobník, prejde naším mestom už po dvadsiatytretíkrát, so začiatkom o 13. hodine pri kostole Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Mlynskej ulici.  

(JH)

---

Nezabúdajme na tradície a čaro sviatkov jari

Veľkonočné zvyky pomaly a isto vymierajú so staršou generáciou. Veľa mladých rodín radšej „ujde“ z mesta pred šibačmi a trávi dovolenku napríklad v horách. Napriek tomuto trendu je veľa dôvodov, prečo pestovať tradície a ukázať najmä deťom čaro sviatkov jari.

Veľkonočný týždeň má špecifické pomenovanie, volá sa „mordársky týždeň“. „Odvodené je to z kresťanských tradícií, keď bol Kristus zradený, ukrižovaný a potom vstal z mŕtvych. U nás však pretrváva aj veľa predkresťanských zvykov,“ hovorí Klaudia Buganová, (na snímke) etnologička a odborná pracovníčka Východoslovenského múzea v Košiciach. Zároveň vysvetlila, čo sa v ktorý deň v tomto týždni kedysi robilo.

  • Streda bola škaredá preto, lebo v tento deň Judáš zosnoval zradu proti Kristovi a predal ho za 30 zlatých. Nazýva sa aj „ometná“, pretože v tento deň sa veľa upratuje. Má ešte jeden prívlastok – zápostná – kvôli tomu, že po dlhom pôste nasledoval ešte prísnejší pôst. 
  • Štvrtok dostal pomenovanie zelený podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš modlil a kde ho zatkli vojaci. V tento deň sa zaväzovali zvony. Chlapi však pomocou rapkáčov, klepáčov či bičov robili tzv. obradový hluk, ktorým odháňali zlé sily. Okrem toho sa jedli zelené jedlá. V kostoloch sa v tento deň obradne umývajú nohy.
  • Na Veľký piatok sa chodili ľudia umývať do potoka, aby boli zdraví. Umývali aj dobytok, pretože verili, že voda je zázračná a liečivá. Hovorilo sa, že v tento deň ľudia, zvieratá ani rastliny necítia bolesť. Preto sa značkoval dobytok a orezávali stromy. V tento deň sa hlavne postilo a chodilo na obrady, napr. na krížovú cestu.
  • V sobotu sa dávali ľudia hromadne krstiť a obliekali sa do bieleho. Preto hovoríme o Bielej sobote. V tento deň sa pripravovali obradové jedlá - zásadne zo surovín, ktorých chceli mať ľudia po celý rok dostatok. Z mäsa, vajec, mlieka, múky... Hotové jedlá sa v košíčkoch nosili do kostola svätiť a okiadzať.
  • Vo Veľkonočnú nedeľu vyvrcholia sviatky a odjakživa sa konzumujú jedlá, ktoré symbolizujú hojnosť a bohatosť. Na Veľkonočnú nedeľu bolo spoločensky nutné potúžiť sa alkoholom.
  • Veľkonočný pondelok sa vždy niesol v znamení bujarej šibačky a oblievačky. U nás na východe sa dodnes viac polieva ako šibe. Každé dievča chcelo byť obliate, aby bolo krásne, pracovité, svieže a príťažlivé.

(JV)

Nekompenzujte si pôst prejedaním sa
Už tradične sa stoly na Veľkú noc prehýbajú od dobrôt. Jesť však treba striedmo. Veľkonočné jedlá sú častokrát mastné a ťažké a vo veľkom množstve môžu spôsobiť aj zdravotné problémy. „Najmä u ľudí, ktorí sú chorí, či už sú to diabetici, ľudia so zažívacími problémami, ale aj inými. Nezriedka sa lekári stretávajú so zápalmi žlčníkov či podráždením alebo až zápalom pankreasu,“ hovorí Katarína Hricová, lekárka internej kliniky UPJŠ LF, Nemocnica Košice-Šaca.Čoho by sme sa mali vyvarovať, keď sú na stole samé dobroty? „Je ťažké hovoriť o jednom konkrétnom jedle, všetko je o množstve a stave organizmu,“ hovorí lekárka a dodáva, že by sme nemali jesť veľké množstvá mastných jedál v kombinácii s alkoholom. „Alkohol v malom množstve ako malý aperitív pred jedlom či pohár digestívu (napr. piva) po jedle nemusí uškodiť. Ale ani nás vyslovene neochráni pred zažívacími ťažkosťami, keď to s jedlom preženieme.“ Nuž a prvá pomoc pri prejedení sa? Prevencia je najlepšia – neprejesť sa. „Ak to však už naozaj preženiete, dôležitý je oddych, môže však pomôcť aj pomalá prechádzka, neperlivé nápoje, poprípade, ak vám už niekedy lekár odporučil alebo predpísal lieky na podporu trávenia, tak je možné ich užiť,“ dodala K. Hricová na záver. (JV)

 

Anketa: Ako trávia veľkonočné sviatky Košičania?

Denisa Williamson  učiteľka    Veľkonočné sviatky trávim väčšinou s rodinou na dedine. Zvyčajne chodíme o dvanástej do kostola a potom prichádzajú oblievači. Minulý rok som sa im však vyhla. Dúfam, že ani tento Veľkonočný pondelok to nebude inak. Čo sa týka jedál, preferujeme tradičné.

Denisa Williamson / učiteľka

Veľkonočné sviatky trávim väčšinou s rodinou na dedine. Zvyčajne chodíme o dvanástej do kostola a potom prichádzajú oblievači. Minulý rok som sa im však vyhla. Dúfam, že ani tento Veľkonočný pondelok to nebude inak. Čo sa týka jedál, preferujeme tradičné.

Ján  Kalán  strojník    Už desať rokov chodíme na veľkonočné sviatky do Tatier. Máme to tam radi a využívame aj možnosti na lyžovanie. V pondelok sa skoro ráno zobudím a idem rovno obliať svoju manželku s dcérou. Najprv ich oblejem vodou, aby boli čerstvé, a potom ich postriekam voňavkou.

Ján Kalán / strojník

Už desať rokov chodíme na veľkonočné sviatky do Tatier. Máme to tam radi a využívame aj možnosti na lyžovanie. V pondelok sa skoro ráno zobudím a idem rovno obliať svoju manželku s dcérou. Najprv ich oblejem vodou, aby boli čerstvé, a potom ich postriekam voňavkou.

Katarína Badaničová psychologička    Cez sviatky som doma so svojou rodinou. Veľkonočné prípravy sa u nás točia väčšinou okolo jedál. Sme veriaci, takže chodíme, samozrejme, aj do kostola. Oblievanie je u nás len v symbolickej podobe.

Katarína Badaničová / psychologička

Cez sviatky som doma so svojou rodinou. Veľkonočné prípravy sa u nás točia väčšinou okolo jedál. Sme veriaci, takže chodíme, samozrejme, aj do kostola. Oblievanie je u nás len v symbolickej podobe.

Július Švarc právnik    Vyberieme sa ku babke na obed, dáme si šalát, rezne a oddychujeme. Keď som bol malý chlapec, tak som chodil dievčatá šibať, ale teraz už nie. Veľkú noc nevnímam ako nejaký veľký sviatok. Som rád, že je hlavne voľno.  (ML)

Július Švarc - právnik

Vyberieme sa ku babke na obed, dáme si šalát, rezne a oddychujeme. Keď som bol malý chlapec, tak som chodil dievčatá šibať, ale teraz už nie. Veľkú noc nevnímam ako nejaký veľký sviatok. Som rád, že je hlavne voľno.

Jana Hrabčáková, Jana Vargová, Michaela Luxová
Foto: archív kd

Čítajte viac: anketa sviatky

DNES
Zdieľať článok:

Newsletter

Prihláste sa na odber newslettra a odoberajte novinky z KOŠICE:DNES

Diskusia
0

Používaním stránok KOŠICE:DNES.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.Viac info

súhlasím