31.03.16

Furča sa nezosúva vďaka odvodneniu

Sídlisko Dargovských hrdinov je počtom obyvateľov druhou najväčšou mestskou časťou Košíc. Nie každý vie, že rozhodnutie o jeho výstavbe, ktorá sa začala pred 40 rokmi, bola odvážnym krokom. Kopec Furča, na ktorom plánovali vybudovať byty pre takmer 30-tisíc ľudí, je totiž súčasťou zosuvného pásma. Paneláky môžu stáť na kopci aj vďaka horizontálnym vrtom, ktoré odvádzajú vodu z podzemia. Išlo o jeden z najambicióznejších projektov v bývalom Československu, pri ktorom boli geologické a terénne podmienky mimoriadne náročné. Hoci je celkový vzhľad sídliska nakoniec iný, ako bol v projekte, jeden unikát ostal - permanentná sanácia kopca. Podľa Dušana Grmana z firmy Geo Slovakia, ktorá má na starosti monitoring horizontálnych vrtov, by vlastne sídlisko inak ani nemohlo existovať. „Ako nevyhnutná a podmieňujúca súčasť výstavby a existencie sídliska Dargovských hrdinov bol súbor sanačných opatrení. Okrem iného išlo aj o horizontálne odvodňovacie vrty, ktoré sú všeobecne považované za jeden z rozhodujúcich prvkov sanácie území postihnutých zosuvmi,“ vysvetľuje Grman.

Vrty neustále monitorujú

Nakoniec ich museli do kopca vyvŕtať 202. Funkčnosť odvodňovacích vrtov geológovia neustále sledujú. V rámci monitoringu stability územia sídliska požiadala Správa mestskej zelene Katedru náuky o materiáloch Hutníckej fakulty  Technickej univerzity v Košiciach o vypracovanie odborného posudku. Z výsledkov vyplýva, že už približne po 12 rokoch môže dôjsť k prehrdzaveniu polovičnej hrúbky oceľovej rúry vrtu. „Významným faktorom sú fyzikálno-chemické vlastnosti vody v priestore aktuálneho vrtu a jeho technické parametre ako sklon a nebezpečie jeho upchatia koreňovým systémom vegetácie na povrchu,“ objasňuje Grman.

Zbytočné obavy

Už pred výstavbou sídliska sa vedelo, že Furča je z geologického hľadiska problematický kopec vytvorený štrkovými sedimentami. „Štrky smerom do hĺbky prechádzajú do jemnozrnných zemín tvorených ílmi,“ vysvetlil Grman. Napriek existencii horizontálnych vrtov sa časť obyvateľov obáva, že by sa kopec pod sídliskom Dargovských hrdinov mohol začať hýbať. Podľa geológa sú tieto obavy zbytočné. „Územie Furče je hodnotené z hľadiska aktivity zosuvných svahových deformácií ako dočasne upokojené. Podľa hodnotenia monitoringu stability územia je na rekonštrukciu navrhnutých osem vrtov,“ udáva Grman presné číslo. Išlo by buď o kompletnú rekonštrukciu, prípadne vyvŕtanie ďalších na novom mieste. Ich realizácia je závislá na sprístupnení územia.

Zosuvné územie má niekoľko kilometrov

To, že hlavné problémy so zosuvmi boli dlhé roky vo Vyšnom Opátskom a Krásnej, je známe. Ako to hodnotí geológ? „Vo všeobecnosti možno označiť ľavobrežné svahy údolnej nivy Hornádu prakticky od Ťahanoviec – potoka Moňok až po sútok Hornádu s Torysou ako potenciálne zosuvné,“ uzavrel Grman s tým, že ak by sa tam stavalo, museli by sa prijať rovnaké opatrenia ako na Furči. Správu a obnovu prvkov zabezpečujúcich stabilizáciu sídliska Dargovských hrdinov má na starosti Správa mestskej zelene. Lokalitu monitoruje prostredníctvom firmy Geo Slovakia, s ktorou má zmluvu. „Výsledky monitoringu nám Geo Slovakia predkladá raz ročne. Rekonštrukcia sanačných prvkov sa vykonáva po určitých etapách,“ povedala hovorkyňa magistrátu Linda Šnajdárová s tým, že v tomto roku dokončia 12. etapu a v roku 2017 začnú s prípravou na 13. etapu rekonštrukcie horizontálnych vrtov.
furca 2
Vďaka horizontálnym vrtom a ich rekonštrukcii nie je sídlisko Dargovských hrdinov ohrozené.

Opátske aj Krásna sú stabilné

Zosuvy pôdy pred vyše piatimi rokmi poriadne vystrašili obyvateľov Vyšného Opátskeho a Krásnej. V týchto mestských častiach sa s niečím takým nestretli prvý raz. V Krásnej bol najväčším problémom svah nad Ulicou 1. mája. Dobrou správou je, že sa stabilizoval a zosuvy zatiaľ nehrozia. „Našťastie sme tu zatiaľ žiadny pohyb svahu nezaznamenali ani začiatkom minulého mesiaca, keď boli intenzívne dažde,“ povedal starosta Marek Kažimír. Podľa neho tu hrá svoju úlohu aj odvodnenie svahu. Jeho kolega z Vyšného Opátskeho Viktor Mikluš tvrdí, že ani on žiadne pohyby nezaznamenal. „Menšie zosuvy tu predtým boli, teraz je to celkom stabilné. No svahy sa tu hýbali aj predtým, niektorí majitelia záhrad na kopci sa zmierili s tým, že už o ne kvôli tomu prišli,“ dodal.  

V Nižnej Myšli kopec stále nezastavili

V roku 2010 zosuvy v Nižnej Myšli prakticky zničili časť obce. Nebezpečenstvo ešte stále celkom nepominulo. Podľa ministerstva životného prostredia na základe výsledkov z monitoringu aktivita zosuvu so zmenšenou intenzitou stále pokračuje. „V prípade disponibilných zdrojov by bola vhodná ďalšia etapa sanačných opatrení. V okolí Košíc je stále dosť lokalít, ktoré majú problém so stabilitou svahov, sú však podstatne menších rozmerov, ako je zosuv v Nižnej Myšli,“ upresnil Juraj Rybanský z komunikačného odboru ministerstva životného prostredia. Dodal, že v rozpočte ministerstva spravidla nie sú financie na riešenie sanácie zosuvov. „V prípade havarijných zosuvov žiadame finančné prostriedky od vlády SR. Viaceré problematické zosuvy však bude ministerstvo riešiť prostredníctvom Operačného programu Kvalita životného prostredia, kde sú na tento problém vyčlenené financie,“ uzavrel Rybanský. Boris Macko Foto: Veronika Janušková, Geo Slovakia
DNES
Zdieľať článok:

Newsletter

Prihláste sa na odber newslettra a odoberajte novinky z KOŠICE:DNES

Diskusia
0

Používaním stránok KOŠICE:DNES.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.Viac info

súhlasím