V Mjanmarsku prebieha vojenský prevrat. Konštatovala to v pondelok agentúra AP po tom, čo armáda skoro ráno miestneho času zadržala de facto premiérku Aun Schan Su Ťij a ďalších popredných predstaviteľov jej vládnucej strany Národná liga za demokraciu (NLD).
Medzi zadržanými je podľa hovorcu NLD okrem Su Ťij aj mjanmarský prezident Win Mjin.
„Chcem povedať našim občanom, aby nereagovali unáhlene a konali v súlade so zákonom,“ uviedol hovorca pre agentúru Reuters. Dodal, že predpokladá, že aj on bude zadržaný.
[ad][/ad]
Prerušené vysielania a telefonické linky
AP a ďalšie svetové médiá informujú, že v hlavnom meste Nepjito, kde sa mal v pondelok na svojom ustanovujúcom zasadnutí zísť nový mjanmarský parlament, ktorý vzišiel z novembrových volieb, nefungujú telefonické linky ani internet a nie je možné skontaktovať sa s centrálou NLD.
Štátny telerozhlas MRTV na Facebooku uviedol, že jeho vysielanie je prerušené pre technické problémy. Podľa BBC sa v uliciach hlavného mesta Nepjito a bývalej metropoly Rangún pohybujú vojaci. Tí tiež zadržali viacerých regionálnych politikov.
Podľa mimovládnej organizácie NetBlocks, ktorá monitoruje kybernetickú bezpečnosť a dianie na internete, konektivita v Mjanmarsku sa začala znižovať okolo 03.00 h miestneho času a do 07.00 h dosiahla len 50 percent obvyklej úrovne.
[ad2][/ad2]
FOTO: TASR
Napätie medzi vládou a armádou
Zadržanie predstaviteľov NLD je vyvrcholením stupňujúceho sa napätia medzi civilnou vládou a vplyvnou armádou. Tá poukazuje na rozsiahle nezrovnalosti v novembrových voľbách, v ktorých NLD získala 396 kresiel v 476-miestnom parlamente.
V Mjanmarsku sa iba pred desaťročím skončila takmer 50-ročná vláda vojenskej junty; krajina sa riadi ústavou navrhnutou juntou v roku 2008, ktorá delí moc medzi civilnú vládu a generálov. Pre armádu je vyhradených 25 percent z celkového počtu kresiel a niekoľko kľúčových ministerských pozícií.
Armáda tiež môže vyhlásiť núdzový stav, no zadržanie politikov je provokatívnym a veľmi riskantným krokom, proti ktorému sa môže zdvihnúť silný odpor, konštatoval spravodajca BBC pre juhovýchodnú Áziu Jonathan Head.
[ad2][/ad2]
Pokračovanie článku je na ďalšej strane.
[break][/break]
Prvé voľby od vojenskej diktatúry
Voľby z 8. novembra 2020 boli len druhé od skončenia vojenskej diktatúry v roku 2011. Armáda však ich výsledok spochybnila a na najvyšší súd podala sťažnosti na prezidenta krajiny predsedu volebnej komisie. Tá obvinenia z podvodov minulý týždeň odmietla.
Obavy z vojenského prevratu vzrástli po tom, ako hlavný veliteľ armády Min Aun Hlain v stredu uviedol, že ústava by sa mohla za určitých okolností „zrušiť“, ak sa zákony nebudú dodržiavať.
[ad][/ad]
V sobotu však armáda poprela, že by hrozila prevratu a obvinila nemenované organizácie a médiá zo skresľovania svojho postoja a vytrhnutia generálových slov z kontextu, píše AP. V nedeľu tento postoj zopakovala, no tentoraz obvinila z jeho dezintrepretácie nešpecifikované zahraničné veľvyslanectvá.
Od získania nezávislosti od Británie v roku 1948 došlo v Mjanmarsku k dvom vojenským prevratom — v rokoch 1962 a 1988. Aun Schan Su Ťij, nositeľka Nobelovej ceny za mier, strávila 20 rokov v domácom väzení, kým ju armáda v roku 2010 neprepustila
Výnimočný stav a nové voľby
Armáda vyhlásila v pondelok v Mjanmarsku výnimočný stav, ktorý bude trvať jeden rok. Moc v krajine prevzal jej hlavný veliteľ generál Min Aun Hlain. Mjanmarská armáda v pondelok vyhlásila, že po uplynutí ročného výnimočného stavu v krajine usporiada nové voľby a odovzdá moc ich víťazovi.
Pondelkové zadržanie popredných predstaviteľov mjanmarskej civilnej vlády armádou odsúdili po USA a OSN aj Európska únia a britský premiér Boris Johnson.
[ad2][/ad2]
Čína v súvislosti so situáciou v Mjanmarsku, niekdajšej Barme, vyzvala zúčastnené strany na vyriešenie vzájomných nezhôd. Informovala o tom agentúra AFP.
„Budeme vykonávať skutočnú pluralitnú demokraciu… úplne vyváženú a spravodlivú,“ uviedla mjanmarská armáda na sociálnej sieti Facebook. Politickej moci sa údajne vzdá po tom, ako „sa uskutočnia slobodné a spravodlivé všeobecné voľby a skončí platnosť výnimočného stavu“.
Pokračovanie článku je na ďalšej strane.
[break][/break]
EÚ a Británia puč odsúdili
Predseda Európskej rady Charles Michel a britský premiér Boris Johnson udalosti v Mjanmarsku rázne odsúdili a vyzvali tamojšiu armádu, aby prepustila všetkých neprávom zadržaných ľudí.
„Dôrazne odsudzujem puč v Mjanmarsku a vyzývam armádu, aby prepustila všetkých ľudí, ktorí boli nezákonné zadržaní počas razií po celej krajine,” napísal Michel na sociálnej sieti Twitter.
[ad][/ad]
„Výsledky volieb musia byť rešpektované a musí sa obnoviť demokratický proces,” dodal. Rovnaký postoj zaujali aj šéf diplomacie EÚ Josep Borrell a predsedníčka Európskej Komisie (EK) Ursula von der Leyenová.
Amnesty International reaguje na zatknutie mjanmarskej líderky
Zadržanie Aung San Su Ťij, vysoko postavených predstaviteľov a ďalších politických osobností je mimoriadne znepokojivé. Pokiaľ nedôjde k obvineniu zadržaných z trestných činov v súlade s medzinárodným právom, musia byť okamžite prepustení. Mjanmarské ozbrojené sily musia objasniť, na akom právnom základe ich zadržali. Tiež musia zaručiť, že budú plne dodržiavať práva zatknutých osôb vrátane ich ochrany pred zlým zaobchádzaním, ako aj prístupu k právnym zástupcom, ktorých si sami vyberú, či možnosti udržiavať kontakt so svojimi rodinami. Takisto musia potvrdiť, kde sa zatknuté osoby nachádzajú a zabezpečiť im prístup k zdravotnej starostlivosti,” povedala koordinátorka kampaní Amnesty International Slovakia, Alexandra Demetrianová.
[ad2][/ad2]
„Toto je hrozivý moment pre ľudí v Mjanmarsku a môže viesť k závažnému zhoršeniu vojenskej represie a beztrestnosti. Súbežné zatýkanie prominentných politických aktivistov a aktivistiek, obrancov a obrankýň ľudských práv, vysiela mrazivý odkaz, že bezpečnostné orgány nebudú počas aktuálne prebiehajúcich udalostí tolerovať žiadny nesúhlas. Predošlé vojenské prevraty a tvrdé zásahy v Mjanmarsku sprevádzalo rozsiahle násilie vrátane popráv bez súdneho procesu vykonávaných bezpečnostnými silami. Vyzývame ozbrojené sily, aby zachovali zdržanlivosť, riadili sa medzinárodnými štandardmi ľudských práv a humanitárnym právom. Povinnosti presadzovania práva by sa mali čo najskôr vrátiť do rúk policajných zložiek,” reagovala tiež Alexandra Demetrianová.
Koordinátorka kampaní AISK zároveň upozorňuje: „Správy o výpadku telekomunikácií predstavujú ďalšiu hrozbu pre obyvateľstvo v takomto veľmi nestálom období. Mjanmarsko v súčasnosti bojuje s pandémiou a vo viacerých oblastiach krajiny sa odohráva vnútroštátny konflikt proti ozbrojeným skupinám, ktorý ohrozuje civilistov a civilistky. Je preto nevyhnutné, aby boli telefónne a internetové služby okamžite obnovené.“
(TASR)
[ad2][/ad2]
Vstúpiť do Diskusie
(0 komentárov)