Váš osobný údaj (e-mail) bude spracovaný podľa zásad ochrany osobných údajov, ktoré vychádzajú zo slovenskej a európskej legislatívy. Stlačením tlačidla dávate súhlas so spracovaním pre zasielanie našich e-mailových noviniek (nové články, reklamné správy) po dobu max. 5 rokov. Svoj súhlas môžete kedykoľvek zrušiť cez tlačidlo “odhlásiť sa z newslettra” v každom e-maile.
Krátko po poludní sa v areáli spaľovne v Kokšov-Bakši rozhorela halda odpadu. Husté kúdoly dymu sa začali valiť na Sídlisko nad Jazerom a Krásnu.
Krátko po poludní sa v areáli spaľovne v Kokšov-Bakši rozhorela halda odpadu. Husté kúdoly dymu sa začali valiť na Sídlisko nad Jazerom a Krásnu.
„Podobné požiare máme v spaľovni každý rok. Tento však patrí medzi najväčšie. Horí odpad z jarného upratovania. Príčinou býva tlejúci odpad, ktorý ľudia vyhodia do kontajnerov napriek všemožným upozorneniam. Definitívnu príčinu však určí až vyšetrovanie polície a hasičov,“ povedal nám riaditeľ spoločnosti Kosit, ktorá spaľovňu prevádzkuje. Dodal, že niikto zo zamestnancov nebol plameňmi, alebo splodinami horenia zasiahnutý.
Podľa informácií od operačného dôstojníka košických hasičov na miesto vyštartovali štyri autá zo stanice v meste a dve vozidlá zo stanice v Čani. Celkovo na mieste zasahuje 21 hasičov.
V sobotu ráno muslei košickí hasiči opäť zamieriť na miesto požiaru, pretože na viacerých miestach sa objavili tlejúce ohniská. Zlikvidovali ich s pomocou vyškolených pracovníkov KOSITu.
Veľká noc je pre kresťanov mimoriadne významným obdobím. Pozrite si prehľad slávenia Veľkonočného trojdnia v troch košických farnostiach, vo Farnosti sv. Alžbety, vo Farnosti Božieho milosrdenstva na Sídlisku KVP a vo Farnosti Kráľovnej Pokoja v mestskej časti Košice – Juh.
Peter Pellegrini, doterajší predseda parlamentu, zvíťazil v prezidentských voľbách a stane sa tak novým prezidentom Slovenskej republiky. Výsledok druhého kola v nedeľu dopoludnia oficiálne potvrdil predseda Štátnej komisie pre voľby a financovanie politických strán, Eduard Burda, ktorý uviedol, že Pellegrini získal 1 409 255 hlasov, čo predstavuje 53,12 percenta.
Začiatok februára prinesie do košickej mestskej hromadnej dopravy viacero zmien. Ako Dopravný podnik mesta Košice (DPMK) informuje na svojom webe, viac než dve desiatky autobusových liniek budú premávať podľa nových cestovných poriadkov platných v režime „pracovné dni, školský rok”.
Zdroj: ilustračné/dispecer/imhd.sk/META
Zmeny sa dotknú konkrétne liniek s číslami 10, 12, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 25, 26P, 27, 28, 29, 31, 32, 34, 36, 51, 52, 54, 55, 56, 71 a 72. „Školské spoje a zachádzky premávajú v pôvodnom rozsahu. Električkové linky, linky RA a nočné linky premávajú bez zmien,” uviedol DPMK.
Dopravný podnik upozornil i na zmenu týkajúcu sa linky 24. Všetky jej spoje od 1. februára do odvolania budú premávať odklonom cez obce Valaliky a Kokšov Bakša. Dôvodom je nezjazdná komunikácia v úseku Železničná zastávka Valaliky – Spaľovňa.
„Zastávka Železničná zastávka Valaliky v smere do Spaľovne sa presúva cca 100 metrov ďalej v smere jazdy, na začiatok obce Valaliky (pri parkovisku, oproti cintorínu). Zastávka Spaľovňa sa presúva na bočné parkovisko vpravo, ešte pred železničnou vlečkou (v smere od Kokšov Bakše),” avizuje DPMK. Dopĺňa, že zastávka Rašelinové závody je dočasne zrušená a všetky spoje budú zastavovať aj na zastávkach Kokšov Bakša č. 215 a Kokšov Bakša č. 2.
Počas vykurovacej sezóny si dajte pozor na KONTROLY. Môže vám hroziť mastná pokuta
Stúpajúce ceny energií samozrejme zasahujú do financií, pričom sa mnohí snažia nájsť ekonomickejšie spôsoby vykurovania, a preto majitelia domov hľadajú cenovo dostupnejšie alternatívy na vykurovanie svojich domácností. V občasných prípadoch však siahajú ľudia aj po čomkoľvek, čo sa do krbu zmestí a spáli sa.
Zdroj: ilustračné/freepik.com/freestockcenter
Vyhliadky na ušetrenie peňazí a znižovanie nákladov na vykurovanie privádza ľudí k hľadaniu efektívnejších a lacnejších spôsobov vykurovania. Je však nevyhnutné venovať pozornosť tomu, že výber alternatívneho spôsobu vykurovania musí byť nielen cenovo výhodný, ale aj bezpečný a šetrný k životnému prostrediu.
Domácnosť znečistí ovzdušie viac ako spaľovňa
Podľa hovorcu Ministerstva životného prostredia SR je spaľovanie odpadu v domácnostiach oveľa škodlivejšie ako emisie z klasickej spaľovne odpadov, pretože nedokážu zachytiť znečisťujúce látky. “V prípade spaľovania nevhodných palív a odpadu v domácnostiach sa jedná o nekontrolované emisie koncentrované v dýchacej zóne a vo veľkom rozsahu. Riadne povolené spaľovne odpadov musia spĺňať prísne podmienky prevádzkovania, ktoré domácnosti nedokážu zabezpečiť,” uviedol.
Zakázané materiály na spaľovanie v domácnostiach:
Odpad: Akýkoľvek druh odpadu, vrátane plastových obalov, ktoré by mali byť správne likvidované v kontajneroch, nesmie byť spaľovaný v domácnostiach.
Tuhé druhotné palivá: Medzi zakázané patria napríklad uhoľné kaly, uhoľný prach a preplástky. Tieto materiály môžu vytvárať nebezpečné emisie pri spaľovaní.
Plastické materiály: Spaľovanie plastov je dôvodne zakázané, pretože spôsobuje výrazné škody na ovzduší a môže uvoľňovať nebezpečné látky.
Druhotné palivá: Vyhýbajte sa spaľovaniu palív vyrobených z odpadov, pretože môžu obsahovať látky, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie.
Uhlie: Uhlie môže byť spaľované, ale musí splňovať požiadavky na kvalitu paliva.
Prírodné drevo: Dovoľuje sa spaľovanie čistého a neporušeného prírodného dreva, ako sú kusové drevo, brikety, štiepky, pelety a biomasu s určitými požiadavkami na vlhkosť.
Sankcie za porušenie zákona
Ohlasovatelia podnetov sa sťažujú často hlavne na štipľavý zápach spôsobený spaľovaním, ktorý je v prípade plastov charakteristický. “Vo väčšine podnetov sa opakuje, že sa sťažuje občan na niekoho v jeho susedstve,” prezradil hovorca ministerstva životného prostredia.
Fyzickej osobe, ktorá porušuje zákaz spaľovania odpadu v domácich spaľovacích zariadeniach, hrozí pokuta až do výšky 5000 eur. Inšpektori majú pri podnete právo vstúpiť do obydlia, vykonať kontrolu a odobrať vzorky popola alebo steru z komína, aby overili dodržiavanie predpisov.Prevádzkovateľ je povinný im to umožniť, ak nie, inšpektori alebo poverené osoby majú právo na doprovod polície.
Ceny palivového dreva
Podľa hovorkyne Lesov Slovenskej republiky, Dáši Makanovej, zaznamenali v roku 2023 výrazný pokles cien palivového dreva v porovnaní s minulým rokom. “V porovnaní s januárom tohto roka klesla jeho cena o 29 %,“ uviedla.
Ceny palivového dreva sa v roku 2023 pohybujú v širokom spektre od 29 € do 70 €, pričom konkrétna cena závisí od regiónu a druhu dreviny. Predpokladá sa, že ceny palivového dreva pred nadchádzajúcim zimným obdobím zostanú relatívne stabilné a bez výraznejších zmien. Medzi spotrebiteľmi pritom prevláda záujem o tvrdú listnatú hmotu.
Počas tohto týždňa na košickom letisku prvýkrát pristál let spoločnosti Swiss International Air Lines zo švajčiarskeho Zürichu. Spoločnosť spojila pravidelnou leteckou linkou Košice s Zürichom.
S blížiacou sa Veľkou nocou sa Košice môžu pýšiť veľkonočnou výzdbou, ktorá zdobí nielen priestor pred Úradom Košického samosprávneho kraja (KSK), ale aj rôzne mestské časti. Viete, akými technikami sa zdobili veľkonočné kraslice v rôznych historických regiónoch na východnom Slovensku?
Zamestnávatelia a študenti sa na pôde Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach stretnú počas Dňa kariéry. Ôsmy ročník podujatia sa uskutoční v stredu 10. apríla, jeho hlavnou témou bude Kariéra na Slovensku. Ako ďalej informovala hovorkyňa UPJŠ Laura Hoľanová, Deň kariéry sa začne o 9:30 v areáli Filozofickej fakulty UPJŠ, v budove Sokrates.
Od soboty 1. októbra dôjde k niekoľkým zmenám v MHD Košice
Z dôvodu rekonštrukčných prác bude linka č.24 skrátená po zastávku Spaľovňa v oboch smeroch a nebude zachádzať do Kokšov-Bakši.
Zdroj: imhd.sk
Z dôvodu rekonštrukčných prác bude linka č.24 skrátená po zastávku Spaľovňa v oboch smeroch a nebude zachádzať do Kokšov-Bakši.
Premávať bude po pôvodnej trase cez zastávku Rašelinové závody. Na linkách č.14 a 29 sa predlžuje interval medzi spojmi počas voľných dní z 20 minút na 30 minút. Nočná linka N7 v smere na Važeckú bude premávať po vnútrosídliskovej komunikácii; linka bude vynechávať zastávku Bukovecká.
Počas tohto týždňa sme informovali už o dvoch prípadoch výskytu medveďa na území Košického kraja. Prvýkrát ho spozorovali lesníci v lesnom poraste v lokalite Sokoľ – Uhrinč, druhého zas v blízkosti zastavaného územia v katastri obce Svinica. V piatok (22. 3.) ohlásili ďalšieho.
Bola celá bez seba. Reč je o bývalej Miss Universe a známej “Košičanke” Eve Rezešovej (kedysi Džodlovej). Tá sa totiž po dlhých rokoch stretla so svojím hereckým idolom.
Druhé kolo volieb prezidenta SR zatiaľ prebieha pokojne a štandardným spôsobom. Na brífingu to povedal šéf Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán Eduard Burda. Platí to aj o meste Košice, kde majú za sebou voľbu už aj dvaja bývalí primátori a jeden súčasný.
Spaľovanie zahraničného rádioaktívneho odpadu by sa mohlo v SR zakázať
Spaľovanie zahraničného rádioaktívneho odpadu by sa na Slovensku mohlo zakázať. Šéf envirorezortu Ján Budaj (OĽANO) získal na uzákonenie zákazu prísľub od predsedov koaličných strán.
Spaľovanie zahraničného rádioaktívneho odpadu by sa na Slovensku mohlo zakázať. Šéf envirorezortu Ján Budaj (OĽANO) získal na uzákonenie zákazu prísľub od predsedov koaličných strán. Pre TASR to uviedol odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR.
Envirorezort vidí riešenie v ukotvení zákazu dovozu rádioaktívneho odpadu do ústavného zákona. Zdôraznila by sa tým podľa MŽP trvácnosť tohto opatrenia pre ochranu životného prostredia. Na Slovensko sa dováža rádioaktívny odpad z talianskej jadrovej elektrárne Caorso.
[ad][/ad]
Zmluva podľa talianského práva
Od roku 2015 sa do krajiny podľa dostupných údajov doviezlo minimálne 860 ton rádioaktívneho odpadu. MŽP vysvetľuje, že elektráreň v Taliansku po havárii v Černobyle odstavili v roku 1990 pre tlak verejnosti.
Spaľovňa rádioaktívneho odpadu dostala „zelenú“ za bývalej vlády, približuje odbor komunikácie. „Zmluva bola neštandardne dojednaná podľa talianskeho práva, uzavretá v talianskom jazyku a nebola nikdy zverejnená, ani keď jej sprístupnenie požadoval iný štátny orgán – MŽP SR,“ tvrdí.
Zmluva nebola Jadrovou a vyraďovacou spoločnosťou (JAVYS) zverejnená s odôvodnením, že obsahuje obchodné tajomstvo a tzv. citlivé informácie.
Zákaz zadeklarovaný zákonom
Predseda parlamentu a hnutia Sme rodina Boris Kollár bude s koaličnými partnermi diskutovať o tom, či by malo ísť o ústavný zákon. Zákaz spaľovania zahraničného odpadu by mal podľa neho byť zadeklarovaný zákonom z dielne envirorezortu.
„Taliansky kontrakt nám aspoň zaplatí celú novú ekologickú spaľovňu. Okrem toho, ak by sme tento kontrakt podpísaný minulou vládou nenaplnili, hrozili by nám ekonomické sankcie a škody,“ konštatuje Kollár.
Koaličná SaS nepovažuje za správne, aby sa do ústavného zákona presadil zákaz spaľovania zahraničného rádioaktívneho odpadu. Takýto zákon by bol podľa predsedu strany a ministra hospodárstva Richarda Sulíka proti záujmom Slovenska a odborným a technologickým kapacitám.
Vicepremiérka a predsedníčka koaličnej strany Za ľudí Veronika Remišová nepokladá za vhodné riešiť problém spaľovania rádioaktívneho odpadu otváraním ústavy. Strana je proti spaľovaniu odpadu zo zahraničia na Slovensku.
„O detailoch, ako tomu zabrániť, sme zatiaľ nehovorili, očakávame konkrétny návrh od ministerstva životného prostredia alebo ministerstva hospodárstva, pod ktorých táto problematika spadá,“ povedala Remišová.
Zmluva do roku 2023 sa dodrží
Zmluva predpokladá, že všetok taliansky odpad z elektrárne Caorso sa spracuje do roku 2023. Sulík sa s Budajom dohodol, že existujúca platná zmluva sa dodrží.
„Po jej naplnení však už nebude JAVYS uzatvárať ďalšie zmluvy na spaľovanie jadrového odpadu zo zahraničia,“ potvrdila hovorkyňa rezortu hospodárstva Katarína Matejková.
Zároveň pripomenula, že JAVYS dodržiava prísne medzinárodné predpisy a všetok spálený odpad „do posledného gramu vracia do krajiny pôvodu“. Na Slovensku tak neostáva žiadna nadbytočná rádioaktivita.
JAVYS počká na znenie zákona
Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (JAVYS) nebude komentovať politické vyhlásenie v súvislosti so zákazom spaľovania rádioaktívneho odpadu zo zahraničia. Počká na znenie zákona, ktorým sa zákaz ukotví. Pre TASR to povedala hovorkyňa JAVYS Miriam Žiaková.
„Spoločnosť JAVYS si uvedomuje potrebu spoločenskej diskusie k predmetnej téme a pravidelne k nej zaujíma odborné stanoviská,“ uviedla Žiaková.
Zároveň zdôraznila, že zmluva s talianskou elektrárňou Caorso, na základe ktorej JAVYS spaľuje rádioaktívny odpad, nebola nikdy utajená a je zverejnená na stránke spoločnosti.
Prísľub na uzákonenie zákazu spaľovania zahraničného rádioaktívneho odpadu dostal šéf envirorezortu Ján Budaj (OĽANO) od predsedov koaličných strán.
Ministerstvo životného prostredia chce zákaz pretaviť do ústavného zákona. Zdôraznila by sa tým trvácnosť tohto opatrenia pre ochranu životného prostredia.
Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) sa dohodol s Budajom, že sa dodrží existujúca platná zmluva. Tá predpokladá, že sa všetok taliansky odpad z elektrárne Caorso spracuje do roku 2023.
Rádioaktívny odpad sa na Slovensko dováža práve z talianskej jadrovej elektrárne Caorso. Od roku 2015 sa do krajiny podľa dostupných údajov doviezlo minimálne 860 ton rádioaktívneho odpadu. Elektráreň v Taliansku po havárii v Černobyle odstavili v roku 1990 pre tlak verejnosti.
V košickej mestskej časti Sídlisko KVP sa v nedeľu (7. 4.) uskutoční Odpustová slávnosť Božieho milosrdenstva. Mestská časť očakáva účasť veriacich z celého Slovenska.
Príhovor dnes (27. 3.) v Kráľovskom Chlmci predniesol aj bývalý poslanec NR SR György Gyimesi, ktorý pripomenul, že dnes Krisztián Forró oficiálne podporil kandidatúru Petra Pellegriniho. Vo svojom príhovore spomínal aj na pozvanie Petra Pellegriniho do Kráľovského Chlmca, ktorý svoj sľub dodržal a prišiel.
Kardiocentrum AGEL Košice-Šaca, ktoré bolo spustené na konci roka 2022, je zariadenie, kde sa liečilo už viac ako 16 500 pacientov. Od marca 2023 plne funguje operačný a intervenčný program, a od júla 2023 má centrum štatút špecializovanej nemocnice.
Košičania ročne vyprodukujú 60-tisíc ton odpadu. Čo s ním?
Každý jeden človek od svojho narodenia až do smrti produkuje odpad. Dennodenne počúvame o nelegálnych skládkach, o tom, že spaľovne odpadu znečisťujú životné prostredie, ľudia sa často sťažujú na neporiadok okolo kontajnerov na zber odpadu.
Každý jeden človek od svojho narodenia až do smrti produkuje odpad. Dennodenne počúvame o nelegálnych skládkach, o tom, že spaľovne odpadu znečisťujú životné prostredie, ľudia sa často sťažujú na neporiadok okolo kontajnerov na zber odpadu. O tom, aké sú trendy v oblasti spracovania odpadov, čo všetko sa dá z odpadu „vyťažiť“, prečo v Košiciach zvýšili ceny za odpad, sme sa porozprávali s generálnym riaditeľom spoločnosti Mariánom Christenkom.
Tohto roku sa zvýšil poplatok za komunálny odpad pre obyvateľov v košických bytových domoch o 1,5 centa na deň. Doteraz sa platilo ročne za osobu 31,35 eura, v roku 2020 to bude 36,86 eura. Prečo? Vo väčšine miest a obcí išli poplatky za odpad hore. Niekde takmer až o 50 percent. Hlavne kvôli skládkam a zmene poplatkov za uloženie na skládky. Na celom Slovensku sme v oblasti odpadov zaspali a 30 rokov od revolúcie sme sa spoliehali, že skládkovať budeme donekonečna. Najmä v posledných rokoch sa čoraz intenzívnejšie hovorí o ich škodlivosti pre životné prostredie, navyše, Európska únia určila, že do roku 2035 môžeme skládkovať iba 10 percent odpadu. Tieto faktory zásadne ovplyvňujú aj výšku poplatkov. Doba lacných alebo neekologických skládok postupne končí a to sa prejaví na konečných cenách za odpad. Politikom sa síce do úpravy poplatkov za odpad príliš nechce, ale tento stav nemohol vydržať donekonečna. Zvoz a likvidácia odpadu sú pre domácnosť taká istá služba ako dodávka tepla, elektriny či internet. Ktorú z týchto služieb si môže občan dovoliť za 36,86 eura na rok? V minulom roku mi osobne dobre padlo, keď som čítal výsledky prieskumu verejnej mienky, podľa ktorého 93 percent Košičanov je spokojných s našou prácou. Toto je esencia dobre urobenej práce, všetko ostatné je politika a do tohto ringu vstupovať nebudeme!
[ad][/ad]
Ľudia, ktorí bývajú v rodinných domoch, sú finančne motivovaní separovať. Prečo nemotivujete aj obyvateľov bytových domov? Existuje riešenie, ale chce to odvahu a vytrvalosť. Poplatok 36,86 eura by sa dal nahradiť predajom vriec, napríklad za jedno euro. Tie by si mohol každý kúpiť v obchodných reťazcoch, na úradoch a podobne. Príjem z predaja by šiel do mestského rozpočtu. Do zberných nádob by mohli obyvatelia vkladať odpad iba v týchto vreciach. Každý by tak zaplatil za odpad toľko, koľko by vytvoril. O nevýhodách a rizikách, ako napríklad o spôsobe kontroly tohto odpadu a podobne, by sme mohli diskutovať hodiny. Ale verím, že tento systém by priniesol do mestskej kasy viac peňazí a systém by bol férovejší.
Sú ľudia pri separovaní disciplinovanejší ? Hádžu, napríklad, odpad do správnych kontajnerov? Objem vytriedeného odpadu mierne z roka na rok stúpa, ale je to skôr tým, že vo všeobecnosti tvoríme viac odpadu. K dosiahnutiu vyššej miery separovania jednoznačne chýba osveta, a tým aj motivácia. Triedenie a recyklácia sú pritom pre našu krajinu rovnako dôležité ako zonácia Tatier, alebo ochrana pitnej vody na Žitnom ostrove.
Trendom začínajú byť polopodzemné kontajnery. Máte komplexný plán pre celé mesto – naozaj môžu byť všade len takéto kontajnery? V akom časovom horizonte? Robili sme na tom pláne dva roky. V horizonte 3 – 5 rokov by bolo možné zmeniť celý systém zberu a odvozu odpadu v Košiciach na nepoznanie. Investícia predstavuje zhruba 15 miliónov eur, z toho jedna tretina by bola určená na nákup špeciálnych vozidiel na vyprázdňovanie týchto nádob. V Košiciach sú však aj miesta, kde by sme takéto kontajnery neodporúčali osadiť kvôli prístupu, manipulácii, infraštruktúre, ale aj architektúre a podobne. Takýchto miest však nie je veľa.
Sú výhodnejšie ako podzemné? Samotná logistika je lacnejšia. Vozidlá špeciálne prispôsobené na zber sú drahšie, ale v posádke stačia dvaja zamestnanci. Drahšie sú v porovnaní s klasickými kontajnermi aj nádoby, ale aby sme porovnali jablká s jablkami, treba pripomenúť, že nový systém nemožno porovnávať so súčasným. Ak by sme zarátali náklady na rekonštrukciu všetkých kontajnerových stanovíšť aj s klietkami, tak by systém polopodzemných kontajnerov vyšiel lacnejšie. O estetickej stránke netreba ani hovoriť.
Koľko špeciálnych vozidiel na vyprázdňovanie polopodzemných a podzemných kontajnerov máte v súčasnosti a ako budete rozširovať vozový park?Máme ich dve a, bohužiaľ, nie sú na sto percent v Košiciach vyťažené.
Všetok odpad vyprodukovaný v Košiciach (mimo vyseparovaného) ide k vám do spaľovne? Skupina KOSIT ročne vyzbiera asi 280-tisíc ton odpadu po celom Slovensku. Z toho mesto Košice vyprodukuje 60-tisíc ton, ktoré energeticky zhodnocujeme. Celkovo má zariadenie na energetické využitie odpadu ročnú kapacitu 120-tisíc ton.
Košická spaľovňa je zariadením na energetické využitie odpadu (ZEVO). Akú energiu zo spaľovania získavate a ako s ňou ďalej nakladáte? Odpad funguje ako palivo. Vyrábame z neho teplo a elektrickú energiu. Časť vyrobenej energie spotrebujeme vo vlastnej prevádzke, ale väčšinu dodávame do siete. Teplom dnes zásobujeme napríklad celú mestskú časť Nad jazerom. Ak niekto Nad jazerom v pondelok ráno vyhodí odpad do zbernej nádoby, doobeda je jeho odpad u nás a za niekoľko hodín ho má, obrazne povedané, späť v radiátore. Naším cieľom je podľa vzoru škandinávskych krajín postupne nahradiť uhlie a plyn odpadom. Je to neporovnateľne ekologickejšie riešenie. Aj preto sme sa spolu s naším hlavným akcionárom rozhodli investovať finančné prostriedky do výstavby piatich Centier cirkulárnej ekonomiky v rôznych lokalitách Slovenska. Súčasťou centier budú aj zariadenia na energetické využitie odpadu, z ktorého budú vyrábať tak ako v Košiciach elektrinu a teplo.
Vo svete sa budujú moderné spaľovne, ktoré vôbec nemusia byť v priemyselnej zóne mesta. Napríklad v Kodani je nová spaľovňa, na ktorej je lyžiarska dráha, či v Spittelau vo Viedni je spaľovňa architektonickým skvostom. U nás sa podobných spaľovní dočkáme kedy? Všade vo svete je energetické zhodnocovanie odpadu nevyhnutnou súčasťou každej metropoly. Tri roky tvrdo pracujeme, aby to tak bolo aj u nás. Inšpiráciu pre spomínané centrá sme našli vo Fínsku, Nemecku, ale aj vo Veľkej Británii. Držíme sa koncepcie, ktorá spoľahlivo funguje aj v Košiciach.
[ad2][/ad2]
Plánujete využívať v Košiciach aj nové technológie? Nasledujúcich päť rokov bude obdobím veľkých investícií najmä do technologickej časti spracovania odpadu. Za 100 miliónov eur, čo je, mimochodom, jedna z najväčších plánovaných investícií v Košiciach, chceme vybudovať a sprevádzkovať technologicky najmodernejšie kotly na Slovensku. Jeden z nich postupne nahradí ten z 90. rokov a druhý, technologicky najnáročnejší, si dokáže poradiť prakticky s akýmkoľvek odpadom. Pristupujeme k investícii s maximálnym rešpektom, pretože toľko peňazí do odpadového hospodárstva neinvestoval nikto na Slovensku za posledných 30 rokov.
Musí sa odpad pred spálením ešte triediť? Odpad sa musí triediť predovšetkým v domácnostiach. To je najefektívnejší spôsob, ako získať druhotné suroviny. My vieme tento odpad dotriediť, zlisovať, zviazať a odoslať späť výrobcom na opätovné použitie. Triediť zmiešaný komunálny odpad je mimoriadne neefektívne, nákladné a veľmi nespoľahlivé, keďže napríklad premočený a kontaminovaný papier žiadny výrobca nevie opätovne použiť.
Neekologické skládkovanie chce Európska únia v SR do roku 2035 výrazne obmedziť. Bude stačiť terajšia kapacita vášho ZEVO zariadenia aj v ďalších rokoch? Do akej miery je vyťažená? Ak kapacitne nebude stačiť, čo máte v pláne? Košice a okolie Košíc sú „víťazom dňa“. Skládky tu nemusia nikoho trápiť. Bratislava je na tom asi podobne, ale čakajú ju masívne investície do zastaranej technológie. V Košiciach sme do ZEVO po vstupe Wood & Company do KOSIT-u investovali 30 mil. Všetky potrebné investície do modernizácie zariadení, ale napr. aj logistiky a vozového parku máme za sebou a sústredíme sa na rozvoj a vylepšovanie kvality služieb.
Od budúceho roku vstúpi do platnosti novela zákona o odpadoch, ktorá zavádza zákaz zneškodňovať skládkovaním odpad, ktorý neprejde špeciálnou mechanicko-biologickou úpravou (MBÚ). Čo to presne znamená a aký to bude mať vplyv na vašu činnosť? Môže to znova zvýšiť cenu za likvidáciu odpadu? Osobne to považujem za neuvážený a zbytočný medzikrok. Mali by sme sa poučiť na príklade Nemecka, ktoré podobné riešenie zaviedlo pred 15 rokmi. Dnes, kedy uprednostňujú triedenie, recykláciu a energetické zhodnocovanie odpadu, skládky a ich drahé zariadenia na úpravu nemajú dosť odpadu na spracovanie a výstup nemá kto energeticky zhodnocovať. Nemci navyše postupne skládky zatvárajú… Toto bude pre Slovensko veľmi drahá slepá ulička. Bude to stáť niekoľko stoviek miliónov eur a problém so skládkami to nevyrieši. Na druhej strane odpad pre obce a mestá, ktoré sú odkázané na skládky, samozrejme, výrazne zdražie.
Ako je to s kuchynským odpadom? Legislatíva EÚ zavádza zber bioodpadu bez výnimky od začiatku roku 2023. Čo sa zmení v Košiciach pri nakladaní s týmto druhom odpadu? Čaká nás zavedenie oddeleného zberu kuchynského odpadu. Prakticky to bude vyzerať tak, že každá domácnosť obdrží 10-litrovú nádobu na biologický kuchynský odpad a upraví sa frekvencia vývozu. Odpad bude následne špeciálne stabilizovaný a upravený na kompost.
Ak by ste boli primátorom Košíc a mali tučný rozpočet, čo by ste zmenili s ohľadom na aktuálne trendy vo svete v problematike odpadu z pohľadu mesta či jeho obyvateľov? Obyvatelia Košíc hodnotia narábanie s odpadom podľa toho, čo vidia. Klietky na zberné nádoby sú staré desať a viac rokov. Česť výnimkám, ako je mestská časť Západ. Netreba ani tučný rozpočet na to, aby to vyzeralo úplne inak. V prvom rade sa treba starať o to, čo máme. Stanovištia, ktoré si zaslúžia obnovu, nie sú naším majetkom a aj keď sa upracú, často už za hodinu vyzerajú rovnako ako predtým. Po druhé, kým sa nenaučíme všetci slušne správať k nášmu prostrediu, bude to vyzerať rovnako. A ak nepomôže dobré slovo, je tu mestská polícia, ktorá má kompetencií dostatok. A za tretie, ako som už povedal, systém polopodzemných zberných nádob rieši veľa vecí. Je to, samozrejme, vyššia investícia, ktorá ale stojí za to a Košičanom sa vráti v podobe kultivovanejšieho a čistejšieho prostredia.
O rok a pol vám končí zmluva s mestom Košice. Máte potom záujem pokračovať v meste v súčasnom režime alebo plánujete nejako zmeniť rozsah poskytovaných služieb? Máme záujem pokračovať. Sme košická spoločnosť, v Košiciach sme začínali a stále ich považujeme za svoje rodné mesto. Masívne investície KOSIT-u do moderných technológií dnes pre Košice znamenajú prvú ligu v oblasti zvozu a spracovania odpadu a zároveň aj istotu, že budú mať kam vyvážať odpad za rozumné ceny. Tento fakt si Košičania uvedomia o niekoľko rokov keď Topoľčany, Banská Bystrica, Nitra a iné mestá budú hlásiť prvé problémy s tým, kam umiestniť odpad kvôli malým kapacitám skládok, ktoré budú navyše každým rokom zdražovať.
Ktoré boli vaše najvýznamnejšie investície v Košiciach za posledných päť rokov? Koľko plánujete investovať v budúcnosti a konkrétne do čoho? Aký vplyv má na vaše budúce investície objem kontraktu s mestom Košice? Asi 30 z 50 miliónov eur, ktoré sme za posledných 5 rokov investovali do KOSIT-u, smerovalo do nášho ZEVO. Ako som už uviedol, ďalších 100 miliónov eur plánovaných investícií poputuje zväčša na ten istý účel. Pribudnú dve nové linky a niekoľko sprievodných prevádzok. V roku 2014 predstavoval príjem z mesta Košice asi 80 percent celkových výnosov. Na rok 2020 plánujeme v skupine KOSIT obrat okolo 45 miliónov eur a podiel príjmov z mesta klesol na asi 33 percent. Napriek všetkému mesto Košice je naša alma mater a vždy ostane na prvom mieste v čomkoľvek čo robíme.
Koľko máte v domácnosti odpadkových košov a ako separujete vy doma? Poctivo triedime, najmä vďaka manželke. Máme doma tri nádoby. Na papier, plasty a zmesový odpad. Sklo nosíme rovno do kontajnera na triedený odpad, keďže odpadu z neho neprodukujeme až tak veľa.