04.03.15

Práca pre CERN otvára dvere do Google či IBM

DNES
Zdieľať článok:

Pracovať pre švajčiarsky CERN znamená mať výnimočný rozum. Práca pre najvýznamnejšie vedecké pracovisko na svete je vstupenkou do takých spoločností ako Google či IBM. Najlepší chcú predsa najlepších. 34-ročný Peter Kaliňák je jedným z nich. Pracuje na experimente zvanom ALICE.

“Cez Linkedln ma kontaktujú rôzni významní zamestnávatelia s ponukami, lebo v profile mám uvedenú prácu pre CERN,“ prezrádza Peter s úsmevom. Je zamestnaný v Ústave experimentálnej fyziky SAV v Košiciach, ktorá ho do CERN-u vysiela niekoľkokrát do roka. “CERN mi hradí služobnú cestu a stravu. Plat mám od štátu a musím si ho vykrývať grantami, lebo na vedu u nás nie sú peniaze. Ženeva je jedno z najdrahších miest. Nemôžem si dovoliť stravovať sa inde ako v CERN-e. Pre mňa je tam drahé aj MHD. Keď mám šťastie, tak som ubytovaný priamo v CERN-e a keď nie, tak pendlujem medzi lacnými hotelmi,” konštatuje mladý vedec.

Nedostatočné finančné ohodnotenie náročnej vedeckej práce ho však neodrádza. “Emócie do toho nemiešam. Je v mojej slobodnej vôli, či prestanem s výskumom, alebo sa zamestnám v nejakej špičkovej firme. Neporovnávam financie z vedy s komerčnou sférou. Teším sa na každý deň v práci, rád cestujem, rád sa stretávam s inteligentnými ľuďmi z celého sveta. Koľko ľudí má také šťastie?” Pre CERN začal pracovať po vyštudovaní jadrovej a subjadrovej fyziky na UPJŠ v Košiciach v rámci postgraduálneho štúdia. Petrova práca nevyzerá na prvý pohľad výnimočne. Sedí totiž vo veľkej miestnosti pred počítačom… “Hrám sa s digitálnymi dátami, čo je veľmi príjemná činnosť. Na základe nich vidím, ako sa príroda správa. Možnosti, ako ich využiť, sú obrovské,” vraví Peter. Skúma a analyzuje častice vznikajúce v hadrónovom urýchľovači pri zrážke dvoch jadier. Tie sa vplyvom extrémne vysokej teploty premenia na špeciálnu ohnivú hmotu. “Ide o  kvark-gluónovú plazmu. Kvarky a gluóny sú najelementárnejšie častice, ktoré momentálne poznáme,” vysvetľuje Peter. Zachytáva ich detektor vážiaci 11-tisíc ton o veľkosti približne 5-poschodového domu. Dokáže ich identifikovať, merať ich dráhu i energiu.

CERN chce pochopiť vznik vesmíru, prírody. “Celá krása experimentu spočíva v tom, že sme schopní pozrieť sa na vývoj, evolúciu a na veľmi veľa fyzikálnych charakteristík systému, ktorý trvá 10 na mínus 23 sekundu, teda zlomok sekundy. Je to proces, ktorý je v našom makroskopickom merítku nekonečne rýchly a veľmi horúci.“ Najväčšie odborné zastúpenie v CERN-e majú Taliani a Nemci. Slovákov je tam málo. Na experimente ALICE pracuje s Petrom okolo 1400 fyzikov a inžinierov. “Experimenty v CERN-e sú obrovské. Množina fyzikálnych problémov v rámci kvark-gluónovej plazmy je veľká. Každá pracovná skupina sa sústreďuje na určitú problematiku. Je to veľmi aktívne prostredie a aj vyčerpávajúce. Ľudia tu pracujú s vysokým nasadením, a to je chytľavé. Musím sa vedome nútiť menej pracovať. Nie je to ľahké, lebo ma práca veľmi baví.”

Petrovou duševnou hygienou je budhizmus. “Meditácie sú dobrý doplnok vedeckej práce. Budhizmus mi sedí, lebo som vedecky založený. Nič z toho, čo hovorí, veda nevyvracia. Pri čítaní niektorých budhistických učení sa cítim, ako keby som pozeral do učebnice kvantovej mechaniky. Výsledky experimentov v CERN-e, napríklad s vákuom a kvantovými interakciami, hovoria to, čo učenie budhizmu.” Existujú mimozemšťania? “Čo je väčším dôkazom toho, že môže existovať život mimo planétu ako to, že existuje na planéte? Aj na Zemi existuje život v takých podmienkach, v ktorých by človek nikdy nemohol existovať. Živočíchy na báze síry na dne oceánu alebo živočíchy žijúce vo vysokých teplotách v sopečných jazerách. Je veľmi nelogické predpokladať, že život by mal byť iba na zemi,” konštatuje vedec.

O CERN-e
CERN je Európska organizácia pre jadrový výskum. Vlastní najväčšie laboratórium časticovej fyziky na svete a predstavuje špičku v oblasti výskumu najjemnejšej štruktúry hmoty. Je známa aj ako miesto vzniku siete World Wide Web. Prevádzkuje kruhový urýchľovač častíc v 50 metrovej hĺbke pod zemou. Vznikla v roku 1954. Dnes pre ňu pracuje približne 2500 vedcov z 20 členských štátov. Slovensko je členským štátom od roku 1993. Technológie vyvinuté pre experimentálny výskum našli uplatnenie v rôznych odvetviach: v informačno-komunikačných, životnom prostredí, priemysle a najmä v zdravotníctve. Hadrónová terapia (radiačná) sa používa na liečbu nádorov, pozitrónová emisná tomografia (PET) a počítačová tomografia (CT) sú základnými nástrojmi medicínskej diagnostiky.

 

ANDREA BOŽINOVSKÁ
Foto: archív Petra Kaliňáka

Čítajte viac: veda vyskum

Newsletter

Prihláste sa na odber newslettra a odoberajte novinky z KOŠICE:DNES

Váš osobný údaj (e-mail) bude spracovaný podľa zásad ochrany osobných údajov, ktoré vychádzajú zo slovenskej a európskej legislativy. Stlačením tlačidla dávate súhlas so spracovaním pre zasielanie našich e-mailových noviniek (nové články, reklamné správy) po dobu max. 5 rokov. Svoj súhlas môžete kedykoľvek zrušiť cez tlačítko "odhlásiť sa z newslettra" v každom e-maile.

Diskusia

Používaním stránok KOŠICE:DNES.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.Viac info

súhlasím