Eduard Heger: ŠANCA NA VÝMENU MATOVIČA NEBOLA

Dnes je z Eduarda Hegera radový nezaradený poslanec mimoparlamentnej strany Demokrati, ktorej je lídrom. A to aj napriek tomu, že mnohokrát bol označovaný za nerozhodného politika (najmä kvôli správaniu lídra OĽANO Igora Matoviča, pozn. red.). 

“Častokrát sa spomína slovo ´nerozhodný´, ale keď si pozriete naše výsledky, tak opak je pravdou. Tých rozhodnutí som robil a spoločne sme robili veľmi veľa. Urobiť rozhodnutia v tak ťažkej situácii, akou boli štyri prebiehajúce krízy za tri roky, do toho očista Orgánov činných v trestnom konaní, plus konflikty v koalícii, tak tie rozhodnutia musíte veľmi dobre premyslieť a pripraviť. Čiže to nie je tak, že rozhodujete úplne z prvej. Nemôžete si dovoliť nejaké riziká z hľadiska výsledkov. Naša vláda bola po sedemnástich rokoch najreformnejšou vládou,” obhájil svoju pozíciu v úvode rozhovoru.

Ako dodal, najviac ho v náročnom období vyčerpávali práve škriepky medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom. Nebolo by v danom čase jednoduchšie prevziať vedenie v strane OĽANO? “Ono to znie veľmi ľahko. Igor Matovič sa samozrejme nechcel vzdať predsedníctva. Áno, vo vnútri strany o tom prebiehali diskusie, či nepríde k výmene predsedu… Ale vidíte, neprišlo k nej. Má tam silné postavenie. Mimochodom, v čase, keď SaS odchádzala z vlády, ma Richard Sulík vyzýval, aby som odvolal Igora Matoviča z funkcie ministra financií a budem mať dvadsať hlasov SaSky. Na to som mu povedal, že je to síce pekné, ale v tom momente mi bude chýbať 37 hlasov poslancov OĽANO,” objasnil situáciu vo svojej dnes už bývalej strane.

Napriek tomu, že Hegerova vláda pred vyše dvoma týždňami definitívne skončila a bola nahradená vládou odborníkov, bývalý premiér sklamaný nie je. “O to, že vláda padla, sa postaral Igor Matovič s Richardom Sulíkom. Ja som už vtedy vedel, že to najdôležitejšie, čo naša koalícia Slovensku dala, bol Plán obnovy v podobe šiestich miliárd investícií a kľúčových reforiem. Vedel som, že ak ho chceme zachrániť, tak musím naďalej pracovať s tými stranami, ktoré mi za to vedia zahlasovať. Čiže OĽANO, SaS, Za ľudí a pracoval som aj so Sme rodina. Na jar tohto roku sa mi podarilo, hoci sme už boli v poverení, presadiť školskú reformu, ktorá bola schválená pred dvomi týždňami v parlamente. V tom momente som vedel, že je to super, nakoľko v tomto volebnom období už ďalšie reformy, ktoré ovplyvnia tretiu žiadosť o platbu, nemáme. Vláda už len musí urobiť nejaké kroky a 800 miliónov bude smerovať v septembri na Slovensko. Dovtedy som musel znášať všetko to kydanie na svoju hlavu, len preto, aby som uchránil peniaze z Plánu obnovy pre krajinu,” hovorí.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: Demokrati nie sú stranou OĽANO, tvrdí Heger

Jedným z dôvodov, prečo napriek krízam nevzdal svoj boj v politike, je podľa Eduarda Hegera jeho viera. “Ja som kresťan a vie to o mne celé Slovensko. Hlásim sa k tomu a nič sa na tom nezmenilo. Moja viera rastie každým rokom. Musím povedať, že tieto tri roky boli z hľadiska všetkých tých rozhodnutí, ktoré som musel urobiť, veľmi ťažké. A aj na tomto sa moja viera upevňovala,” povedal s dôvetkom, že jeho viera je predispozícia na to, aby v politike konal čestne a pravdivo.

Chceme vybudovať stranu na dlhé roky

Dnes je Eduard Heger parlamentným poslancom. Do volieb pôjde ako líder kandidátky Demokratov, v ktorej je spolu s ním aj exminister obrany Jaroslav Naď, bývalý šéf rezortu hospodárstva Karel Hirman či exminister životného prostredia Ján Budaj. Demokrati sa v súčasnosti pohybujú v predvolebných prieskumoch medzi 2 až 4 percentami. Čo urobí v prípade, ak sa do parlamentu po septembrových voľbách nedostanú? “V prvom rade urobíme všetko pre to, aby sme svojím programom a skúsenosťami presvedčili občanov, že sme tá voľba, ktorá chce ich dôveru. Myslím, že tu chýba strana, ktorá má skúsenosti a chce robiť slušnú a konštruktívnu politiku. A to sa práve v našej strane sklbuje. Chceme vybudovať stranu na dlhé roky, chceme, aby ďalší ľudia do strany prichádzali. Ak budeme robiť slušnú politiku, verím, že ľudia sa k nám radi prihlásia,” vyslovil svoje presvedčenie.

V rozhovore pre KOŠICE: DNES sa Eduard Heger nevyhol ani pálčivým otázkam, týkajúcim sa pomoci vlády regiónom či naopak, kritike zo strany samospráv. “Ak si spomínate, inflácia začala stúpať tesne pred vypuknutím vojny na Ukrajine. Putin posielal málo plynu do zásobníkov do Európy už od leta 2021. Tým pádom začala cena plynu prudko rásť, čo naštartovalo celú infláciu. Dlhé týždne sme k tomu rokovali na koaličnej rade, avšak strana SaS to dlhodobo blokovala. Nechcela jednoducho pristúpiť ku žiadnym riešeniam. Na základe toho vzniklo opatrenie, že zvýšime aspoň daňový bonus a rodinné prídavky, lebo rodiny boli najviac ohrozené chudobou. To všetko išlo na úkor samosprávy. Presadzovali sme však, aby existovala aj pre nich nejaká kompenzácia, čo sme z hľadiska energetickej pomoci zohľadnili. Výpadok financií pri samosprávach bol približne 580 miliónov, čo sme skompenzovali z daní z príjmu právnických osôb vo výške 320 miliónov. Následne sme sa rozhodli, že na energetickú krízu im dáme 200 miliónov a z eurofondov cez program Fast Care sa uvoľnilo ďalších 120 miliónov. Všetká táto pomoc sa teraz postupne implementuje,” povedal.

Odpovede na všetky tieto otázky sa dozviete, keď si vypočujete celý rozhovor na podcaste alebo pozriete vo videu.

(Martin Debnár)