Košický vedec priviezol z Antarktídy stovky vzoriek, ich výskum potrvá niekoľko rokov
Vedec Doc. RNDr. Michal Goga, PhD. z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach sa vrátil z výskumnej expedície v Antarktíde, odkiaľ priniesol takmer 400 unikátnych vzoriek machov a lišajníkov. Následný laboratórny výskum prineseného biologického materiálu má pomôcť pri identifikácii látok využiteľných v medicíne, poľnohospodárstve či biotechnológiách.
upjs.sk
Slovenský výskumník pôsobil na českej vedeckej stanici Johanna Gregora Mendela, ktorá sa nachádza na Ostrove Jamesa Rossa. Počas približne dvojmesačnej československej expedície sa zameriaval na odber vzoriek v oblastiach pod odľadnenou časťou ľadovcov, kde vznikajú nové ekosystémy a začínajú rásť machorasty. Michal Goga uviedol, že vedecké povolenie mu umožnilo prístup do málo preskúmaných lokalít. Zber materiálu prebiehal v náročných klimatických podmienkach vyznačujúcich sa chladom, silným vetrom a intenzívnym slnečným žiarením, pričom denný presun za vzorkami predstavoval približne pätnásť kilometrov.
Podľa informácií STVR, zozbieraný materiál obsahuje druhy z rôznych lokalít, pričom výskum sa primárne sústreďuje na doteraz menej publikované a neznáme druhy lišajníkov. Samotnej expedícii predchádzala dlhodobá príprava, ktorá zahŕňala spoluprácu s kondičným trénerom a výživovým poradcom.
Identifikácia a laboratórny výskum
Počiatočná fáza výskumu prebehla priamo na antarktickej stanici, hlavná časť analýz sa však uskutoční v laboratóriách UPJŠ v Košiciach. Odborníci odhadujú trvanie tohto procesu na štyri až päť rokov. Postup pri machoch zahŕňa ich hydratáciu, keďže ide o poikilohydrické organizmy schopné dlhodobo prežiť bez vody v extrémnych podmienkach.
Ako spresnila vedkyňa Deepti Routray z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ, lišajníky predstavujú symbiózu huby a fotosyntetickej riasy alebo sinice. Ich schopnosť prežiť v nehostinnom prostredí je podmienená produkciou špecifických ochranných látok. Úlohou vedeckého tímu je tieto látky izolovať a identifikovať ich uplatnenie v praxi.
Podľa Erika Sedláka z Technologického a inovačného parku UPJŠ a Michala Gogu sa predpokladá využitie identifikovaných látok v nasledujúcich odvetviach:
- Medicína a farmácia: využitie antibakteriálnych vlastností a skúmanie antiproliferačných (protirakovinových) účinkov.
- Poľnohospodárstvo: ochrana plodín proti škodcom, parazitom a rôznym patogénom.
- Kozmetický priemysel a biotechnológie: aplikácia látok so silnými antioxidačnými vlastnosťami.
Najnovšie články
Tip na recept: Pečené mäsové guľky v paradajkovej omáčke s cestovinami
Do DFN v Košiciach priviezli nový prístroj magnetickej rezonancie (FOTO)
Predpoveď počasia na dnešný deň (13.6.2026)
