Cibuľa sa musí zo zeme vybrať
Cibuľa kuchynská patrí v domácich záhradkách k najčastejšie pestovaným druhom zeleniny. Je neoddeliteľnou súčasťou našej stravy. Najviac prospešná je v surovom stave.
Tepelnou úpravou stráca na sile. V jeseni je prospešná veľkou dávkou vitamínu C, E a B pre ľudský organizmus. Obsahuje tiež kyselinu listovú, celú škálu minerálov a stopových prvkov – vápnik, sodík, železo, draslík, zinok, horčík, fosfor, síru, meď a jód.
Pestovanie
Najlepšie sa jej darí na záhonoch v otvorenej, vzdušnej polohe so stredne ťažkou až ľahkou pôdou, bohatou na humus, živiny a s neutrálnou reakciou. Čerstvé hnojenie kravským či konským hnojom neznáša. Na rovnakom záhone sa má pestovať najskôr po 4 – 5 rokoch, aby sa obmedzilo napadnutiu chorobami a škodcami.
Pre záhradkárov je najpraktickejšie pestovať cibuľu zo sadzačky, čo umožňuje o 4 – 6 týždňov skorší zber než pri pestovaní zo semena. Najlepšia je sadzačka, ktorá má v priemere 1 – 1,5 cm. Ak je väčšia než 2 cm a bola navyše uskladnená cez zimu pri nevhodnej teplote (okolo 9 °C), potom rastliny počas vegetácie ľahšie vybiehajú do kvetu a vytvárajú sa menšie cibule.
Skladovanie Je čas pripraviť cibuľu na uskladnenie. Skladujeme ju až vtedy, keď je dostatočne vyschnutá. Neodkladáme plody, na ktorých sa objavila pleseň. Takúto cibuľu treba vyradiť. Plody usušenej cibule vkladáme do drevenej debničky a prikryjeme dekou. Teplota by mala byť nižšia, ideálne okolo 1 °C. Krátkodobo znesie aj teploty pod bodom mrazu. Priestor určený na skladovanie cibule by nemal byť veľmi vlhký. Vlhkosť by nemala prekročiť 65%. Cibuľu môžeme skladovať aj doma v špajzi. Debničku ukladáme na podlahu.
Cibuľa znáša chladnejšie teploty lepšie než teplo. Cibuľa šalotka vydrží takto uskladnená až do júla. Všeobecne je chutná do februára až marca, kedy už začína rašiť. Ak zmrzne - zosklovatie. Po rozmrznutí je požívateľná. Dobre skladovaná cibuľa je na omak tvrdá a pevná.
Druhy cibule
- Žltá cibuľa je vari najrozšírenejšia v našich oblastiach. Využíva sa v teplej a studenej kuchyni a má jesenné a jarné odrody. Čím je mladšia, tým je pikantnejšia.
- Červená cibuľa okrem farby vyniká aj väčším množstvom účinných látok. Najlepšie chutí v surovom stave, a preto je vhodná najmä do šalátov. Varením prichádza o lákavé sfarbenie, preto ho neodporúčame. Príliš intenzívna chuť sa dá odstrániť aj tým, že ju pred podávaním namočíme do vody.
- Biela cibuľa je ostrejšia ako žltá, preto je u nás asi menej rozšírená. Jednotlivé vrstvy cibule sú jemnejšie a tenšie ako u ostatných druhov a často sa podáva mletá, najmä ako súčasť surovej salsy a čatní.
- Šalotka má vyšší obsah cukru a hodí sa predovšetkým na priamu konzumáciu, no použiť ju môžete aj v bežnom varení, ak neobľubujete intenzívne príchute tých ostatných. V svetovej kuchyni sa využíva niekoľko typov. Najchutnejšie sú ružové francúzske šalotky. Málo pikantné a veľmi voňavé. Holandské sú najbežnejšie, hodia sa najmä do omáčok. Thajský typ je intenzívne štipľavý.
- Perlovka tvorí prechod medzi cibuľou a pórom. Nie je síce vhodná na dlhšie skladovanie, ale nemusíte ju lúpať, a preto si zachováva maximum živín. Naložená v sladkokyslom náleve je považovaná za lahôdku.
Foto: Shutterstock