Koreňová zelenina pri správnom uskladnení vydrží až do jari. Ako na to?
V slovenskej kuchyni si nevieme ani predstaviť varenie bez koreňovej zeleniny. Veľa ľudí má malú záhradku, kde si dopestujú zeleninu, iní si ju pravidelne kupujú v obchode. Ako ju uskladňovať?
Koreňová zelenina patrí medzi plodiny, ktoré sa neboja ani prízemných mrazíkov. V zemi vydrží aj do konca novembra, paštrnák vydrží bez problémov aj celú zimu. Horšie je to už s mrkvou a petržlenom. Tieto dva druhy patria do chladnej pivnice. Obľúbený je zeler alebo čierny koreň. Na zimu sa dá skladovať aj cvikla a zimné odrody redkvičky.
Čo odložiť
Zelenina na uskladnenie musí byť nepoškodená, preto sa na jej vyberanie zo zeme hodia rycie vidly. Zvlášť krehká mrkva je chúlostivá. Aby ste ju nepoškodili, podrývajte ju opatrne v medziriadkoch. Ešte krehkejší je čierny koreň. Poškodená zelenina totiž rýchlo začne hniť a hniloba sa šíri aj na zdravé kusy.
Dedkova repa
Šalátová červená repa sa musí dostať do komory pred väčšími mrazmi. Prízemné ju nepoškodia. Listy neodrezávajte, ale rovnako ako pri zeleri, opatrne ich vykrúťte. Snažte sa, aby stred (srdiečko) zostal nepoškodený, inak buľva zvädne. Redkvičky na uskladnenie by mali mať priemer od piatich do ôsmich centimetrov. Menšie radšej spracujte hneď.
Ako dlho vydrží
Za predpokladu, že ste zbierali korene a buľvy nepoškodené, čisté a suché (nie preschnuté), môžete úrodu presunúť na zimné úložisko. Založená do piesku vydrží napríklad mrkva viac ako pol roka.
Paštrnák na zimnú spotrebu bude aj po štyroch mesiacoch ako čerstvý. Rovnako vydrží koreňový petržlen bez vňate, zatiaľ čo zeler je podobný vytrvalec ako mrkva – šesť mesiacov v piesku, žiadny problém. Tak isto znáša uskladnenia aj redkvička. Iba šalátová cvikla bude po troch mesiacoch na hranici svojich možností.
Rovnocenné podmienky
Pri uskladňovaní koreňovej zeleniny by nemala teplota prekročiť štyri stupne (mrkva je chladnomilná a pri vlhkosti vzduchu okolo 90 % jej najlepšie vyhovuje teplota tesne nad nulou.
Nebojte sa preto komoru s uskladnenou zeleninou vetrať aj v zime, nižšie teploty jej iba prospejú. Teploty okolo nuly veľmi dobre znáša odolný paštrnák aj zeler.
Skleník alebo parenisko
Prázdny skleník môžete využiť na uskladnenie, ak zaistíte, aby trvale nepremrzla zemina s uskladnenou zeleninou. Tu môžete založit do skleníkových záhonov a zakryť hrubšou netkanou textíliou.
Keď prídu trvalejšie mrazy, pridajte ďalšiu vrstvu zateplenia, napríklad bublinkovú fóliu – má výborné tepelno-izolačné vlastnosti. V parenisku sa môže koreňová zelenina založiť priamo do zeme, zakryť textíliou a zasypať lístím.
Mikroténové vrecúška
Ku koncu zimy niekedy zostane iba trochu zeleniny, ktorú si chcete ešte uchovať a už sa neoplatí, aby ostávala zakopaná kdesi v piesku. Na krátkodobé uskladnenie dobre poslúžia aj väčšie mikroténové vrecúška, do ktorých treba zeleninu naukladať.
Ešte predtým do vrecúška urobte dierkovačom pár otvorov, aby zelenina mohla dýchať. Vrecúška uzavrite spínacím strojčekom alebo zatavte a nechajte ich na regáli v pivnici. Takto uskladnená vydrží mesiac až šesť týždňov.
Dá sa aj inak
Ak nemáte vlastnú úrodu, môžete si nakúpiť viac koreňovej zeleniny a nemusíte mať ani pivnicu na uskladnenie.
Naše staré mamy nakladali nastrúhanú zmes koreňovej zeleniny do soli, ďalšia generácia zavárala a nakladala rôzne zmesi zeleniny do polievok aj pod mäso.
Potom sme objavili čaro mrazničiek, kdekto mrazil, čo mohol a dopestoval. Sušenie zeleniny je ďalší smer skladovania s jednou veľkou výhodou: čo usušíte, zaberie iba desatinu pôvodného objemu.
Foto: Shutterstock