Tanec má v tínedžerskom veku svoje úskalia
Puberta, tínedžerský vek a tanec. Často ťažká kombinácia. Mnoho detí je už od malička pretancovaných, mnohé láka skončiť s tancom a mať množstvo voľného času bez pravidiel. Dievčatá často odradí skutočnosť, že nemali nikdy partnera, lebo chlapcov tancuje málo. Čo s týmto problémom? Rozprávali sme sa s bývalou tanečníčkou a terajšou trénerkou spoločenských tancov Janou Plichtovou (na snímke). Ak dieťa tancuje od predškolského veku, stáva sa často, že skončí s tancom ako tínedžer? „Prvý väčší nápor na tancujúce dieťa je pri nástupe do školy. Niektoré deti nezvládajú povinnosti, ktoré ešte dopĺňajú rôzne krúžky, organizovaný program a náplň dňa aj mimo školy. Druhým ťažkým obdobím pre viacerých tanečníkov je tínedžerský vek a všetky zmeny, ktoré sprevádzajú deti v tomto veku pri ich náročnej zmene pohľadu na okolitý svet, na svojich najbližších aj seba samého. Niektoré deti a mládež riešia tieto prvé prekážky ráznym krokom – odchodom od tanca.“ Prečo sa to stáva? Môže to byť presýtenosťou? Alebo hanblivosťou či posmeškami rovesníkov? „Niekedy je to aj tým, že spoločnosť vníma tanec hlavne ako šport pre dievčatá a ženy. Mnohí neradia tanec vôbec medzi športy. Aj preto je v tanci taký obrovský nedostatok chlapcov. A pritom tanec je šport náročný na kondíciu, pamäť, koordináciu pohybov v súhre s príjemnou hudbou. U tých, ktorí sa rozbehli naplno už od prvých hodín v tanečných školách a absolvovali nejednu individuálnu hodinu tanca navyše, to môže byť aj presýtením. U detí, ktoré sú ľahko ovplyvniteľné kamarátmi, je to otázka silnejšej skupiny. Spolužiaci v škole, partia na dvore alebo kamaráti z tanečnej? Sú deti, ktoré absolvujú tanec preto, že sa v danom prostredí cítia príjemne a okrem tanca sa tešia aj na kopec inej zábavy na tréningoch.“ Ako sa tomu dá zabrániť, lebo určite to neskôr mnohé z tých detí ľutujú? „Mnohé dievčatá odradila od tanca skutočnosť, že nemali partnerov dlhé obdobie alebo vôbec nikdy. Preto je perfektné, že aj na Slovensku sa už stále častejšie objavujú aj súťaže jednotlivcov bez druhého partnera. Záleží jednak na prostredí a atmosfére v tanečnej škole, jednak na už spomínanom vplyve skupiny na jednotlivca, ale mimoriadne dôležitá je podpora rodiny a najbližších v tancovaní. Keď v čase puberty absentuje podpora rodičov, pre dieťa, je jednoduché prestať so svojím koníčkom a zvoliť si v danú chvíľu cestu menšieho odporu bez pravidiel a s množstvom voľného času, ktorý tínedžerov láka.“ Čo keď chuť tancovať dostane chlapec či dievča práve v tom veku – pre priazeň druhého pohlavia alebo vzory zo súťaží…? „Nie je to nič výnimočné. S tancom začínajú rôzne vekové skupiny. Výsledok záleží na mnohých faktoroch, ale závisí hlavne od záujmu a snahy venovať sa svojmu hobby naplno.“ Je šanca dobehnúť tanečníkov, ktorí začali už na prelome škôlky a školy? „Pri dostatočnej pevnej vôli a záujme o tanec aj zo strany tanečného partnera je možné dosiahnuť slušné výsledky aj pri neskoršom naskočení na cestu za úspechom. Je fajn, keď sa má tanečník s kým porovnávať. Má tak väčšiu motiváciu k vyšším výkonom, presne ako v každom inom športe. Bez driny, potu a sebazaprenia, celé hodiny na tréningoch, ani s najväčším talentom vo vienku sa úspech nedostaví ani v tanci.“ V posledných rokoch sa na obrazovke objavujú rôzne tanečné súťaže celebrít. Popularizujú tanec alebo skôr kazia kvalitu tanca? Televízie občas dajú aj tance ozajstných tanečníkov, ale porovnanie času týchto prenosov je neporovnateľné. „Ako sa to vezme. Podľa mňa mnohí ľudia radi pozerajú rôzne show v televízii. Ale osobne nepoznám nikoho, komu by práve tanečná súťaž celebrít dala podnet na prihlásenie sa do tanečnej školy. Určite však také súťaže spopularizovali niekoľko jednotlivcov fungujúcich v oblasti tanca (trénerov a ich tanečné školy) a niektoré ´celebrity´, o ktorých dovtedy mnohí ani netušili. Bolo by určite na prospech viacerých, keby sa tváre v podobných programoch menili aj u nás rovnako ako v zahraničí.“ Foto: Ivan Fleischer