09.06.16

Mesto dáva developerovi pozemok za euro. Chceme rovnaké podmienky, žiadajú konkurenti.

Stoosem bytov chce rekonštrukciou bývalej ubytovne na sídlisku Terasa vytvoriť obchodná spoločnosť Domov Terasa. Projekt bude môcť uskutočniť vďaka pozemku od Mesta Košice. Firma kúpila osemposchodový objekt na Považskej ulici vlani od Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach. Do elektronickej aukcie sa prihlásila ako jediná. V roku 2012 už kúpila vedľajšiu identickú budovu, ktorá tiež slúžila nemocnici ako ubytovňa. Dnes je v nej 98 nových malometrážnych bytov a na prízemí obchodné a kancelárske priestory. Firma byty rozpredala po 50–tisíc eur skôr ako dokončila prestavbu. Aby mohla po obytnom dome Galéria City 1 postaviť aj Galéria City 2, potrebuje Domov Terasa zabezpečiť ďalšie parkovacie miesta. Od investorov to vyžaduje slovenská technická norma, ktorá určuje počty stojísk pre autá pri novopostavených budovách v závislosti od počtu bytov a ich výmery.  

Symbolická cena

Domov Terasa si parkovisko naplánovala na asi 350 metrov vzdialenej voľnej trávnatej ploche na Medickej ulici. Magistrát jej žiadosti vyhovel a pripravil materiál, ktorý už odobrila majetková komisia mestského zastupiteľstva aj mestská rada. Podľa návrhu firma dostane do prenájmu pozemok vo výmere 2795 metrov štvorcových za euro ročne s tým, že po vybudovaní parkovacích miest ich odovzdá do majetku mesta. Prenájom mestského majetku za symbolickú cenu samospráva musela označiť za „dôvod hodný osobitného zreteľa“, ktorým je podľa nej „verejný charakter stavby“. Spoločníkmi Domova Terasa sú Róbert Probstner a Štefan Cuľba. Probster je spolumajiteľom firmy Hi-Reklama. Cuľba je košický zubár, ktorý s Annou Sučkovou vlastnil sedem firiem poskytujúcich zdravotnú a lekárensku starostlivosť.  

Kontrakty od Foraia

Sučková je tetou Marcela Foraia, generálneho riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne za prvej vlády Roberta Fica (Smer). Forai minulý rok zložil funkciu, keď sa prevalilo, že štátna poisťovňa uzavrela s firmami jeho tety zmluvy za zhruba 14 miliónov eur. Mesto na čele s primátorom Richardom Rašim (Smer) odmieta, že investor si vďaka verejnému majetku zníži výdavky na výstavbu povinných parkovacích miest. Problém nevidí ani v tom, že samospráva bude potom na svoje náklady zabezpečovať údržbu parkoviska. „Postaví ho na vlastné náklady a odovzdá celú stavbu mestu. Budeme mať istotu, že parkovisko ostane verejné bez osadenia rampového  systému či spoplatnenia,“ hovorí námestník primátora Martin Petruško (Smer), ktorý materiál v pondelok predloží na schválenie poslancom.  

Iní kupujú súkromné

Ďalší realitní investori v Košiciach ale na to majú iný názor. Firma MM Invest, ktorá stojí za developerským projektom Park Anička, pozemky pod plánovanými státiami pre autá vykupovala od sukromých vlastníkov. Časť žiada ak od mesta, ktoré jej ponúklo cenu 160 eur za meter štvorcový. "Mesto by malo ku všetkým obyvateľom, ale aj developerom, investorom pristupovať rovnako a nastaviť jasne pravidla. Ak spomínate tento výhodný prenájom, uchádzali by sme sa o rovnaké podmienky," povedal konateľ MM Invest Ján Marušin. Dodáva, že počet parkovacích miest je dnes základnou otázkou klientov pri kúpe nového bytu. Tvrdí, že garážové státia predávajú klientom za nákladovú cenu, vonkajšie parkovacie státia pod náklady. Aj firma Paseo Grunty, ktorá pripravuje bytovú novostavbu na Sídlisku KVP, stavia parkovacie miesta na vlastných pozemkoch. „Kúpa nehnuteľnosti bez parkovacieho miesta je dávno prežitkom,“ hovorí architekt Michal Olejňák. Juraj Suchánek, výkonný riaditeľ Inštitútu urbánneho rozvoja, neziskovej organizácie, ktorá združuje najmä developerov, architektov, projektantov a stavebné firmy, opisuje, že v Bratislave existuje všeobecne záväzné nariadenie, ktoré určuje minimálne ceny prenájmov pozemkov. „Prístupy samospráv k zabezpečeniu parkovania pri novej výstavbe môžu byť prirodzene rôzne, ale v rámci určitej lokality či obce by mali byť jasne komunikované a uplatňované tak, aby vytvárali rovnaké podmienky pre všetkých stavebníkov,“ povedal.  

Aktivista ukázal príklad

O zvýhodňovaní spriazneného realitného investora hovorí aj aktivista Zdenko Lipták. Ukázal to na konkrétnom príklade. Upozornil, že na pondelkovom rokovaní bude zastupiteľstvo schvaľovať aj prenájom pozemkov na Popradskej ulici rovnako z "dôvodu hodného osobitného zreteľa" pre firmu MBL. Vybuduje na nich parkoviská pre svoj polyfunkčný objekt, ktoré po dokončení odovzdá do majetku mesta. Na rozdiel od Domova Terasa ale za prenájom plochy v porovnateľnej výmere zaplatí 8680 eur ročne.

Odborník na dopravné stavby: Je to  v prospech developera, nie verejnosti

Tibor Schlosser, STU Bratislava.
Tibor Schlosser, STU Bratislava.
O postupe Mesta Košice sme sa rozprávali s vedúcim katedry dopravných stavieb Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity a bývalým hlavným dopravným inžinierom Bratislavy Tiborom Schlosserom.   V Košiciach idú prenajať developerovi za jedno euro mestský pozemok s vysvetlením, že postaví parkovacie miesta pre obyvateľov. Vidíte v tom „dôvod hodný osobitného zreteľa“ pre samosprávu? V prvom rade investor vytvára parkovanie pre svojich zákazníkov – kupcov nových bytov. Vytvorenie parkovacieho miesta na úkor zelene nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa. Raritou je aj symbolická cena.   Prečo teda neobstojí argument, že prenájom je vo „verejnom záujme“? Mesto vychádza v ústrety developerovi na úkor kvality verejného priestoru. Investori nie sú motivovaní skvalitňovať prostredie mesta, ale orientujú sa na ziskovosť vlastného projektu. Zodpovední zamestnanci magistrátu by mali ochraňovať už existujúcich obyvateľov a citlivo pristupovať k záberu „zelenej“ plochy, aj keď vyzerá ako zanedbaná. Je lepšia zanedbaná prírodná plocha ako „betónové“ parkovisko pre autá. Toto riešenie však zhoršuje prostredie už tam bývajúcim rezidentom. Životné prostredie je pre ľudí a nie na odstavovanie automobilov na parkoviskách.   Aký by bol správny postup? Investor by mal predložiť riešenie, ktoré bude akceptovateľné pre všetkých dotknutých v okolí, aj keď, samozrejme, nie každému sa dá vyhovieť. Riešiť sa to má na verejných stretnutiach.   Podľa zmeny územného plánu, ktorú mesto schválilo v roku 2014, sa parkovanie pre tento aj vedľajší bytový dom malo riešiť výstavbou podzemnej hromadnej garáže na vnútornom dvore medzi týmito dvoma objektmi. Teraz majú byť parkovacie miesta na vzdialenejšej lúke... V žiadnom prípad neodporúčam budovať vonkajšie miesta na odstavovanie vozidiel, pretože vždy idú na úkor zelene alebo kvalitného verejného priestoru. Kvalita mestského prostredia sa v 21. storočí určite neprejavuje budovaním parkovacích stojísk. Investor by sa mal snažiť vybudovať „zelené“ parkovacie garáže, nie likvidovať existujúce plochy.   Platí to aj v prípade, že ide o prestavbu existujúcej budovy na byty? Mali sme v Bratislave podobné prípady a musím povedať, že parkovacie miesta sme umožnili vytvoriť len na pozemku, ktorý patril k domu.   Foto: top-expo.cz, Veronika Janušková    

Newsletter

Prihláste sa na odber newslettra a odoberajte novinky z KOŠICE:DNES

Váš osobný údaj (e-mail) bude spracovaný podľa zásad ochrany osobných údajov, ktoré vychádzajú zo slovenskej a európskej legislativy. Stlačením tlačidla dávate súhlas so spracovaním pre zasielanie našich e-mailových noviniek (nové články, reklamné správy) po dobu max. 5 rokov. Svoj súhlas môžete kedykoľvek zrušiť cez tlačítko "odhlásiť sa z newslettra" v každom e-maile.

Diskusia

Používaním stránok KOŠICE:DNES.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.Viac info

súhlasím