Zuzane Žirkovej chýba basketbalový kolotoč: „Budem vďačná, ak sa ešte zídeme“

Pandémia koronavírusu obrala Zuzanu Žirkovú o zápasy a tréningy s Young Angels Košice, ale zároveň jej dopriala viac času s dcérkou.

Prváčke Dorotke pomáha s úlohami, vžila sa do pozície učiteľky, ale basketbal jej chýba a do športovej budúcnosti hľadí skôr kriticky: „Situácia je nepriaznivá pre šport. Budem vďačná, ak sa vôbec zídeme,“ poznamenala.

[ad][/ad] 

Nejasná budúcnosť

Aj najvyššia basketbalová súťaž žien patrila k tým, ktoré sa skončili predčasne. Viac než táto skutočnosť však Žirkovú mrzí nejasná budúcnosť. „Ja sa nezaoberám tým, čo bolo. Pozerám sa skôr do budúcnosti, no situácia pre šport je všeobecne veľmi zlá. Mali sme určitý progres, išli sme celkom dobre. Sú však veci, ktoré neviete ovplyvniť a toto je jedna z nich. Ja budem vďačná, ak sa ešte vôbec zídeme. Bežní ľudia majú problém s tým, čo budú robiť. Športovci sú na konci rebríčka a vôbec neviem ako sa to vyvinie,“ uviedla Zuzana Žirková.

Generálny manažér košického klubu Daniel Jendrichovský sa už viackrát kriticky vyjadril o vyhliadkach niektorých športov, vrátane basketbalu. „Sme v kontakte, veľa si píšeme. Zachraňuje, čo sa dá, ale tiež je v situácii, keď nevie čo má robiť. Mal určité veci sľúbené, ale mení sa to a potvrdzuje sa, že sú dôležitejšie veci než je šport,“ poznamenala Žirková.

Viac času na rodinu 

Vďaka nevyhnutnej prestávky od basketbalu má viac času na rodinu, ktorý venuje predovšetkým dcérke Dorotke. „Máme online vyučovanie, ale úloh je viac než keby chodila riadne do školy. Pre rodiča tým vznikla nová úloha – učiteľ. Veľa sa naučili v škole, keďže ich bolo málo v triede. Teraz sa niektorým veciam musím aj ja priúčať, lebo sa už učí inými metódami. Je to pre mňa novinka, ale zvykla som si a celkom ma to aj baví,“ priznala.

Dcérke, ktorá ju pravidelne sledovala v závere kariéry, vysvetlila dôvody, pre ktoré je nutné nosiť rúška a nestretávať sa vo väčšom množstve. „V týchto rozhovoroch sme otvorení a konkrétni. Vysvetlili sme si, že je to choroba a musíme dodržiavať pravidlá. Prispôsobili sme sa tomu a takisto aj ona. Najviac ju mrzí, že nemôže ísť do hračkárstva,“ prezradila Žirková.

Sprestrením boli aj sviatky 

Nedávne obdobie aj jej spestrili veľkonočné sviatky, ktoré však pre bývalú reprezentantku nepatria k obľúbeným. „Nikdy som to nemala veľmi rada a myslím si, že žiadna žena to nemá rada. Boli sme v prírode, ale nechýbal ani klasický veľkonočný obed so šunkou a šalátom. Brali sme to ako obyčajný deň.“

Príjemným osviežením bolo aj sledovanie záznamu z finálového zápasu Euroligy z roku 1999. Žirková, vtedy ešte hráčka Ružomberka, získala proti talianskemu Comu prvý zo svojich troch euroligových titulov. „Sledovala som tú reprízu a smiala som sa, najmä na sebe. Ožili však krásne spomienky a takéto veci sa pozerajú veľmi dobre, keď už viete výsledok. Vtedy sa praktizovali úplne jednoduché herné činnosti jednotlivca, akoby „hoď a bež.“ Rýchly protiútok, jedna-dve prihrávky, nahodenie si na pivota. Počas uplynulých 2-3 rokov sa k tej jednoduchosti znovu vracia, medzitým to bolo najmä o technickom a taktickom basketbale,“ povedala Zuzana Žirková.

(TASR) 

[ad2][/ad2]