„Šingi” sa s deťmi neučí, nebol totiž ukážkový žiak

V detstve chcel byť po vzore mamky vodičom z povolania. Túži po karavane, v ktorom by v spoločnosti milovanej rodinky precestoval Európu, no jeho cestovateľským snom je dostať sa raz do Japonska. Veľmi rád sleduje filmy o druhej svetovej vojne. Je majstrom Česka i Poľska a v drese slovenskej reprezentácie odohral päť zápasov. Futbalista Peter Šinglár pôsobí v Košiciach od roku 2010.

Čím by ste sa živili, keby ste neboli športovec?

Ako dieťa ma fascinovala práca mojej mamky, ktorá bola vodičkou z povolania a šoférovala trolejbusovú linku Mestskej hromadnej dopravy v Prešove. Keď bola v práci, neraz som sa s ňou chodil povoziť. Na konečnej mi dokonca párkrát dovolila chytiť si volant. Takže v detstve som mal sen nasledovať mamku a byť vodičom z povolania. Teraz, keď už sa moja hráčska kariéra chýli ku koncu, tak ma pohltilo trénerstvo, na ktoré sa zameriavam viac ako na hráčske úlohy. Aj keď síce ešte úplne nekončím, už som viac asistent trénera ako hráč. 

Kto bol vaším športovým vzorom?

Nemal som nikoho, koho by som mimoriadne obdivoval. Vyrastal som v Prešove, tam bol najväčšou a najuznávanejšou futbalovou legendou vychýrený strelec Ladislav Pavlovič. Nikdy som ho síce nevidel hrať, ale veľa som o ňom počul z rozprávania iných, aký to bol pán futbalista. Spomedzi svetových hráčov mi najviac utkvel v pamäti Francúz Zinedine Zidane. Či mám aj nejaký obľúbený klub? Na PlayStation hrávam vždy za Arsenal Londýn. 

Na čo najviac utrácate?

Najviac peňazí išlo do stavby rodinného domu. Tam máme s manželkou Patríciou, synom Sebastiánom a dcérkou Sofiou svoju pohodičku a užívame si spoločné chvíle. Do rodiny som ochotný investovať všetok voľný čas a peniaze, aby mali moji milovaní zabezpečené všetky potreby. A mám ešte sen – kúpiť si karavan, s ktorým sa vyberieme s rodinkou na dlhú letnú dovolenku a precestujeme tak Európu.

Pamätáte si na vašu prvú lásku?

Bol som tretiak alebo štvrták na základnej škole. Zaľúbil som sa do svojej spolužiačky. Napísal som jej aj zaľúbenú básničku, ale nikdy som jej ju neodovzdal. Inak to bola klasická rýchla detská láska. Ale milá.

Navštívili ste veľa krajín. Na ktorú najradšej spomínate a kam by ste sa už nikdy nechceli vrátiť?

Páčilo sa mi na všetkých miestach, kde sme s rodinou prežili krásne dovolenky. Mám príjemné spomienky na rôzne miesta, v spoločnosti rodiny alebo futbalového kolektívu bolo o príjemné pocity a zábavu postarané. Naopak neznesiteľne zle nebolo nikde. Mojím cestovateľským snom je dostať sa raz do Japonska a spoznať kultúru tejto krásnej i vyspelej krajiny.  

Ako znie vaša prezývka a prečo ste ju dostali?

Všetci ma volajú Šingi, aj rodičia, aj manželka. Na meno Peťo by som už azda ani nezareagoval. A keď som bol malý chlapec, volali ma chvíľku Zelenáč. To preto, že na prvý tréning v Tatrane Prešov som si priniesol zelenú tréningovú súpravu.

Ako si najlepšie oddýchnete?

Spoločne stráveným časom s rodinou – deťmi a manželkou. A zažral som sa do čítania odborných kníh s futbalovou tematikou. Pri vzdelávaní mi pomohla aj manželka Patrícia, ktorá mi na moje júlové 37. narodeniny nakúpila viacero takýchto kníh, aby som sa vzdelával vo futbale. 

Čo vás vie priviesť do zúrivosti?

Doma nič, som veľmi pokojný, až mi to manželka niekedy vyčíta. Vraj by sa už niekedy chcela so mnou aj pohádať, ale nejde to. Nervák som jedine na futbalovom ihrisku. V zápase ma hnevá všetko – chyby môjho tímu, hráči súpera, nespravodlivé verdikty rozhodcov. Teraz v úlohe asistenta trénera sa však rozčúlim aj vtedy, keď hráč nejde v tréningu naplno a nemaká. Vtedy ihneď zvýšim hlas. 

V čom vynikáte a v čom ste absolútne neschopný?

Nemám problém nakúpiť, povysávať či umyť riad, ale nie som žiadny kutil. Odborné práce nechávam na odborníkov. A s deťmi sa radšej neučím. Nebol som ukážkový žiak, v tom im teda neviem ísť príkladom. Našťastie, deti sú v tomto šikovné po mamke, ktorá sa s nimi aj učí a vyrieši všetky úlohy. Ja im len kontrolujem žiacke knižky.

Čo by ste na sebe zmenili a s akým zlozvykom bojujete?

Mám jeden, ale ten radšej neprezradím. Nie je sa totiž čím chváliť. 

Kto je váš najobľúbenejší umelec?

Veľmi rád sledujem filmy o druhej svetovej vojne. Zaujímajú ma. V hudbe nie som veľmi vyberavý. Počúvam všetko, od ľudoviek až po rap.

Ktorý úspech vašej kariéry si najviac ceníte a na ktorý okamih by ste najradšej zabudli?

Cením si každú trofej, nerobím medzi nimi rozdiely. Krásne spomienky mám na zahraničné pôsobenie a úspechy s Libercom či Krakowom. Nezabudnuteľné boli aj roky v Ličartovciach ešte predtým, než som odtiaľ prestúpil do Dubnice do najvyššej slovenskej súťaže. Veľa pekného som prežil v Košiciach, vrátane triumfu v Slovenskom pohári. Najväčšie sklamanie? Že sme s VSS Košice na konci uplynulej sezóny nepostúpili do najvyššej súťaže, keď sme totálne zbabrali záverečné zápasy. 

Peter Šinglár

HRAJÚCI ASISTENT TRÉNERA FUTBALISTOV VSS KOŠICE

• Narodil sa 24. júla 1979 v Prešove.  
• Počas seniorskej kariéry pôsobil v Prešove, Ličartovciach, Dubnici, Liberci, Krakove a od roku 2010 až doteraz v Košiciach, kde je momentálne v tíme VSS hrajúcim asistentom trénera.
• V rokoch 2006 a 2007 odohral päť zápasov v drese slovenskej reprezentácie.
• S Libercom i Krakovom získal titul majstra krajiny, s Košicami zažil víťazstvo v Slovenskom pohári.
• Je ženatý, manželka Patrícia, syn Sebastián, dcérka Sofia. 

Foto: Veronika Janušková, archív ps