Architekti socializmu zrovnali so zemou secesnú banku

Dnes sa opäť pozrieme na vyústenie Hlavnej ulice do Námestia osloboditeľov. Bývalý režim zmenil túto časť centra na nepoznanie. O slávnom hoteli Schalkház (neskôr Slovan), ktorý architekti socializmu nemilosrdne zrovnali so zemou v roku 1964 a na jeho mieste postavili nový, sme už písali. Aj historické budovy na západnej časti Hlavnej, oproti dnešnému hotelu DoubleTree by Hilton, sa zachovali len na pohľadniciach… Dnes stojí na ich mieste obchodný dom Dargov a „osemposchoďák“.

Aj dnes vám ponúkame časom vyblednuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, vypovedajú o spôsobe života jeho obyvateľov. Dlhodobý seriál poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. Navyše, rovnaké budovy, ulice, parky si môžete porovnať s ich súčasným stavom. 

Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol. s. r. o. v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali.

Na mieste dnešnej výškovej osemposchodovej budovy (Hlavná č. 4) stál do roku 1938 jednoposchodový dom, ktorý vznikol pred rokom 1825 na cirkevných pozemkoch a patril Košickej kapitule. V tom čase tu býval kanonik a katedrálny archidiakon Michal Lábossy. Majiteľom domu bol od roku 1888, kedy kapitula získala tzv. Vitézov dom, obchodník Ján Stark pôvodom z Gelnice, v tom čase jeden z najbohatších Košičanov. Bol členom mestského zastupiteľstva, správnych rád viacerých podnikov, finančných inštitúcií i predsedom Grémia obchodníkov. Dom vlastnili neskôr jeho synovia Andrej, Aristid a Oskár, ktorí po roku 1918 žili v Maďarsku.

Na prízemí domu boli viaceré obchody. V čase vzniku pohľadnice (rok 1914) fungoval z južnej strany obchod so sklom bratov Eugena a Gejzu Friedmannovcov, vedľa obchod s nábytkom Jozefa Balázsa, ktorého majiteľom bol v 30. rokoch Zoltán Bleich. V pravej časti vlastnili obchod s koženými výrobkami R. Schillera jeho nástupcovia. V pravom (severnom) rohu prízemia bola súkromná banka Jakuba Walda, ktorý aj obchodoval so súknom.

Dom od bratov Sarkovcov kúpila v roku 1937 košická filiálka talianskej poisťovacej spoločnosti Assicerazioni Generali z Terstu. Na jeho mieste postavila svoju reprezentatívnu administratívnu budovu s viacerými bytmi na horných poschodiach, ktorú Košičania poznajú ako „osemposchoďák“.

Historická pohľadnica zachytáva stav budov v roku 1912 z opačnej južnej strany. Vedľa domu Jána Starka stála už pred rokom 1840 jednoposchodová budova, ktorej majiteľom bol zeman Imrich Kós z Čečejoviec. Ilona Koósová ho v roku 1896 predala Hornouhorskému národohospodárskemu vzájomnému úvernému spolku (tzv. Penny banka), ktorý na jeho mieste ešte v tom istom roku postavil svoj nový secesný bankový palác (na pohľadnici dvojposchodová budova uprostred). Prevádzkové priestory banky a Obchodnej a priemyselnej komory boli na prvom poschodí, na druhom poschodí boli byty. 

Tu býval počas svojho detstva v rokoch 1902 – 1910 neskorší svetoznámy maďarský spisovateľ Sándor Márai. Jeho otec JUDr. Gejza Grosschmied bol právnym zástupcom banky, ktorá medzičasom po organizačných zmenách prijala názov Košická hypotečná banka. 

Začiatkom 20. storočia v severnej (pravej) časti prízemia bol obchod s pánskymi odevmi Hermana Jónapa, v južnom rohu kaviareň „Wekerle“. V ostatných priestoroch boli predajňa južného ovocia a obchod s pracovnými odevmi. Od roku 1928 tu bola filiálka Bratislavskej všeobecnej banky a po roku 1975 mala v budove sídlo Okresná sporiteľňa a pokladnica, neskôr Všeobecná úverová banka. Bola tu aj predajňa mäsa a údenín Andreja Pihúrika. Krásnu secesnú budovu úplne nezmyselne zbúrali začiatkom roku 1983 a na jej mieste do konca roku 1986 postavili terajší združený obchodný dom Dargov.

Podobný osud stihol aj prvú budovu zľava, v ktorej bolo dlhé roky známe železiarstvo Fleischer a Schirger.  

(RED)
Foto: archív Jána Gašpara, Veronika Janušková