Deň víťazstva nad fašizmom dáva príležitosť vzdať hold obetiam vojny

22. novembra 2004 vyhlásilo valné zhromaždenie OSN 8. a 9. máj za Dni spomienok a zmierenia na počesť všetkých, čo zomreli v čase druhej svetovej vojny.

OSN vyzvala svoje členské štáty, mimovládne organizácie i jednotlivcov, aby si každý rok pripomínali tieto májové dni – jeden alebo druhý, prípadne oba. Na podujatiach sa má spomínať na všetky obete druhej svetovej vojny a má sa im vzdať náležitá pocta, uviedla OSN.

V Slovenskej republike je Deň víťazstva nad fašizmom dňom pracovného pokoja. Rozhodli o tom poslanci zákonodarného zboru v júni 1996. V roku 2017 si svet pripomína 72. výročie víťazstva nad fašizmom a nacizmom.

Hoci väčšina ľudí si 8.-9. mája pripomína víťazstvo nad nacizmom a fašizmom, ideológia ako taká pretrváva doteraz.

Druhá svetová vojna vypukla 1. septembra 1939 napadnutím Poľska hitlerovským Nemeckom. Agresori, najmä vojenské jednotky Nemecka a Japonska, v prvých rokoch vojny dosahovali veľké víťazstvá na všetkých frontoch.

Prelom z rokov 1941 a 1942, keď vojská Červenej armády odrazili nápor fašistov v bitke o Moskvu, predznamenal obrat v prospech nielen ZSSR, ale aj spojencov Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a USA. Bitka o Stalingrad v roku 1943 znamenala zásadný obrat vo vojne.

Západné veľmoci začali obmedzovať rozpínavosť fašistickej moci a teroru, najmä zastavením nemeckého ťaženia v severnej Afrike v rokoch 1942-1943, dobytím Sicílie v roku 1943 a úspešným vylodením v Normandii v roku 1944.

Na prelome apríla a mája 1945 bolo otázkou času, kedy fašistické Nemecko, hlavný agresor vojny, bude donútené podpísať kapituláciu.

Dňa 2. mája 1945 Prvý bieloruský a Prvý ukrajinský front Červenej armády dovŕšili porážku nemeckých obranných zoskupení pri Berlíne. Hlavnému vyjednávačovi ZSSR generálovi Vasilijovi Čujkovovi sa ani po samovražde Adolfa Hitlera nepodarilo dohodnúť kapituláciu už prakticky porazeného Nemecka.

Západní spojenci rozdrvili nemecký odpor na západnom fronte. Hitlerov nástupca, veľkoadmirál Karl Dönitz, aj keď vedel, že kapitulácia je nevyhnutná, sa najskôr usiloval zabezpečiť evakuáciu čo najväčšieho počtu vojakov a civilistov z východných oblastí Nemecka na západ.

Oslobodenie slovenského územia sa dovŕšilo 3. mája 1945, keď boli zlikvidované posledné zvyšky nemeckých vojsk v Javorníkoch a Bielych Karpatoch. S Nemeckom kolaborujúca vláda Slovenskej republiky s prezidentom Jozefom Tisom podpísala kapituláciu 8. mája 1945. Metropolu bývalého Československa, Prahu, stále ohrozovali nemecké jednotky, v meste 5. mája 1945 vypuklo májové povstanie pražského ľudu.

Dňa 7. mája 1945 o 02.41 hod bola v sídle štábu západných spojeneckých vojsk v Remeši podpísaná kapitulácia, ktorú okrem predstaviteľov Nemecka podpísalo osem spojeneckých generálov zo ZSSR, Veľkej Británie, USA, Francúzska, pričom sa 8. mája 1945 do 23.01 hod mali ukončiť všetky boje.

Historik Vojenského historického ústavu Igor Baka v spojitosti s oslavou Dňa víťazstva – v európskych štátoch 8. mája, v Ruskej federácii a niektorých krajinách bývalého ZSSR 9. mája – spresnil, že kapitulácia bola podpísaná 7. mája. Sovieti si vyžiadali opakovanie jej podpisu 8. mája v Berlíne. Na tomto akte sa zúčastnil za nemeckú stranu okrem iného náčelník štábu Wehrmachtu Wilhelm Keitel a za sovietsku stranu maršal Georgij Žukov. Akt podpisu kapitulácie sa uskutočnil v noci z 8. na 9. mája 1945. Avšak podpisom kapitulácie 7. mája 1945 táto vstúpila do platnosti 8. mája o 23.00 hod v noci stredoeurópskeho času – vtedy už v ZSSR bolo po polnoci, teda 9. mája.

Po páde socialistického zriadenia sa vo viacerých východoeurópskych krajinách presunuli oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom na 8. mája. V Rusku ho doteraz slávia 9. mája.

Vo svete sa vojna v máji 1945 ešte neskončila. Boje prebiehali na Ďalekom východe a v Tichomorí medzi americkými a japonskými vojskami. Až zhodenie dvoch atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki urýchlilo kapituláciu Japonského cisárstva, ktorú podpísalo 2. septembra 1945.

(tasr)
Foto: tasr