Gottwald a Košice

Na budúci týždeň si pripomenieme tzv. Víťazný február, v skutočnosti prevrat z roku 1948, keď sa v Československu dostali k moci komunisti na čele s vodcom Klementom Gottwaldom.

Aby sa raz mohol stať naším prvým „robotníckym prezidentom“, vyučil sa Klement Gottwald (1896 – 1953) vo Viedni
za stolára. No remeslu sa nikdy vážne nevenoval. Radšej funkcionárčil v robotníckych telovýchovných jednotách a bol redaktorom komunistickej tlače.

Čestný občan

Gottwald sa v Košiciach objavil najmenej trikrát. V roku 1927 pri príležitosti 10. výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie (VOSR), keď ho tu ako slávnostného rečníka zatkli. V roku 1938 sa zúčastnil na veľkej protivojnovej demonštrácii. Tretíkrát sem prišiel z Moskvy po oslobodení Košíc v roku 1945, aby 5. apríla v historickej sále Župného domu vyhlásil Košický vládny program (KVP) o povojnovom smerovaní Československa.

Počas pobytu v našom meste prebýval v dome na Štefánikovej ulici číslo 26. Na budove odhalili 3. apríla 1989 pamätnú bronzovú tabuľu. No nevydržala tam dlho. Už nasledujúci rok ju demontovali. Po tabuli, ktorej
autormi boli sochár František Patočka a architekt Juraj Koban, ostali len stopy na fasáde. Koncom 40. rokov sa Gottwald (i Stalin) stali čestnými občanmi Košíc. Titul im odobrali až v roku 2007.

Návraty

Po svojej smrti sa Klement Gottwald vracal do Košíc každoročne v zime. Ako hlavný motív plagátov na tému Víťazný február. V takomto vyhotovení, prípadne aj ako busta, zavítal aj do expozície Revolučné robotnícke a komunistické
hnutie na Východnom Slovensku. Tú otvorili 4. apríla 1975 ministri kultúry Česka a Slovenska Milan Klusák a Miroslav Válek na Hlavnej ulici 63 v Dome Košického vládneho programu, čo bol pôvodne Župný dom (teraz sídlo Východoslovenskej galérie). Už na druhý deň si expozíciu prezrel predseda vlády ČSSR Lubomír Štrougal. „Večná“ expozícia vydržala 15 rokov.

Na tretí deň, 6. apríla 1975, odhalili bronzovú sochu akademického sochára Miloša Zeta (1920 -1995) a akademického architekta Vladimíra Klimeša na dolnom konci Hlavnej (pardón, vtedy Leninovej) ulice.

Sťahovanie

Keď sa Klement Gottwald v októbri 1989 objavil na novej stokorunáčke, ľudia (to)ho mali práve dosť. Začala sa tzv. Nežná revolúcia. Nasledujúci mesiac jeho monumentálnu sochu v nadživotnej veľkosti zabalil výtvarník Peter Kalmus s priateľmi do čierneho igelitu. Ktosi ju však cez noc odbalil, a tak ho Kalmusovci na druhý deň aj zadebnili.
Na rozdiel od roztaveného Štefánika a nezvestného Stalina, ktorí pobudli tiež ako sochy v tom istom parku a zhruba na identickom mieste, Klement Gottwald môže hovoriť o šťastí. Skončil celý. Práve taký, neroztavený, i keď už nie naleštený, vykukuje spoza oplotenia depozitára Východoslovenského múzea v Šaci.

Milan Kolcun
Foto: Ivan Fleischer