Historické hodiny ako ich nepoznáte

V poslednej dobe človek stále viac času trávi zisťovaním času. A keďže deň trvá stále rovnako ako voľakedy, len my toho máme dajako viac, musíme sa plašiť. Ale nie vždy to tak bolo. Voľakedy hodiny mal len málokto, a keď aj, tak si z nich nič nerobil. Veď všetky buď meškávali, alebo šli dopredu za jeden deň aj 2 hodiny.

Vežové hodiny sú tretie najväčšie na Slovensku.

SLNEČNÉ HODINY

Okrem nezachovaných presýpacích hodín, vodných či sviečkových, ukázali sa ako na údržbu najmenej náročné a najtrvácnejšie slnečné hodiny. A mali sme ich aj v Košiciach.

Tie novšie boli na Jakabovom paláci. Namaľoval ich tam Július Éder (1875 – 1945), autor výjavu na známom Žobrákovom dome, ale v 70. rokoch minulého storočia niekomu prekážali.

Z novších už máme v meste len jedny (vo dvore evanjelického kostola) a za najbližšími treba zájsť do Budimíra (kde sa v kaštieli dá zároveň pozrieť expozícia o hodinách) či do Jasova.

Na Slovensku je dokopy 132 slnečných hodín, no najviac, až 54, ich je na východnom Slovensku. Vieme to vďaka Slovenskému technickému múzeu, ktoré ich zmapovalo a v expozícii hodinárstvo vystavuje aj deväť hodinových strojov, čo znamená, že ich majú najviac pokope na Slovensku.

ČASOMIERA DÓMU

Čas beží raz veľmi rýchlo, inokedy sa vlečie. Objektívne si však priznajme, že plynie vždy rovnako, čo je dané napríklad aj astronomicky, čiže pohybom nebeských telies.

Spomedzi nich si vyberme našu najbližšiu hviezdu (vzdialenú necelých 150 miliónov km) Slnko a použime ho na meranie času v podobe slnečných hodín. Tie majú jedinú nevýhodu, totálnu závislosť od Slnka, čiže sú nanič, keď je zamračené a v noci.

Jedny také sú na južnej stene Dómu. Tam nad tučnejším gotickým oknom naľavo od južného vchodu uvidíte kovovú dvojtyč trčiacu zo steny a na stene vyznačené čiarky s číslami.

Čísla sa niekedy nepodobajú na čísla, ale to len preto, že sú v gotickom štýle ako aj väčšina Dómu, a teda tiež viac než pol tisícročia staré.

Ide o číslice arabské vyryté naľavo od tieňovej dvojtyče: 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12 a napravo 1, 2, 3, 4, 5, 6. Štvorka napríklad vyzerá ako polovica osmičky a za päťku by neznalci tiež nedali ruku do ohňa, že je to ona.

Vežové hodiny sú tretie najväčšie na Slovensku.

TIEŇOHRA

Pre vás bude smerodajný, či skôr časodajný, tieň, ktorý je spôsobený dvojtyčou a vrhá sa po stene na inkriminované čiarky pri čísliciach. Už podľa jeho polohy tak viete vyčítať presný čas.

Ináč, čas je to miestny, košický, čiže astronomicky presný pre Košice a zároveň aj troška nepresný voči oficiálnemu stredoeurópskemu času, ale v stredoveku si na to až tak nepotrpeli.

Lepšie na nich vidno rok 1886, keď boli obnovované. Takúto slnečnú časomieru majú Košice už od roku 1477.

ZÁLOHA

Je pravda, že Číňanom a Egypťanom môže z toho byť aj smiešno, lebo prvé slnečné hodiny u nich sú z roku 1500, ale pred naším letopočtom, teda sú sedemkrát staršie ako tie košické. Ak však uvážime, že v Európe sa objavili prvé až okolo roku 1450 v Nemecku, tak v Košiciach máme byť na čo hrdí.

Slnečné hodiny na Dóme sú vlastne už niekoľko storočí aj zálohou klasických vežových hodín, ktoré sú tretie najväčšie na Slovensku. Aj keď sú také veľké, moderné a riadené signálom z Frankfurtu nad Mohanom, občas nejdú.

Košičania však na nich nie sú odkázaní. Veď majú spomínané jednoduché, ekologické, nenáročné na energiu, údržbu a súčiastky, skrátka slnečné. Ostáva už len dúfať, že hodinám nebude nič zacláňať. Skutočný problém ale nastane už o 5 miliárd rokov, keď má Slnko zaniknúť.

Foto 1: Ivan Fleischer

Foto 2 a 3: Veronika Janušková