Hlavná pošta

Poštu si ťažko predstaviť bez toho, že by človek nemusel vystáť rad (tým mi pripomína roky socializmu). Čo však nemôžem veľmi vystáť je, keď si stierači (nie stierače) predo mnou kupujú žreby, iní podávajú výherné tikety. Azda niekto si chodieva zakúpiť aj aviváž či bábiku. Lebo to všetko sa na pošte už dá…

My s listami, balíkmi a šekmi čakáme, kým aj na nás príde rad. Možno raz sa bude dať podať balík v drogérii…

Poštový palác

V budove Hlavnej pošty na rovnomennej Poštovej ulici ich však podozrievam, že tie rady môžu byť aj zámerné. Tamojším pracovníkom azda záleží na tom, aby sme vnímali estetickú a historickú hodnotu tejto budovy, keďže nie je hocijaká. Je to poštový palác s najväčšou dvoranou v celom našom štáte.

Hlavná pošta prešla pred 20 rokmi vydarenou rekonštrukciou, pričom sa dbalo na to, aby sa čo najviac podobala sama sebe zo svojich začiatkov. A tie siahajú do konca 20. rokov minulého storočia.

Ešte predtým bol na jej mieste hipodróm, čiže areál na jazdenie a preteky na koňoch. Kone aj s jazdcami si preto neskôr museli preklusať do jazdiarne – neďalekej terajšej športovej haly. Za tri roky (1928-1930) fi rma s názvom Koráb a Železný v Brne až v Užhorode (lebo teritoriálne až takou veľkou krajinou sme boli, a preto aj taký veľký trh pre stavebné firmy sme mali) sa predstavila touto dvoj až štvorposchodovou súmernou budovou riaditeľstva pôšt a telegrafu vo funkcionalistickom štýle.

Bomby a komunisti

Už o 11 rokov (26. júna 1941) táto elegantná budova utrpela dočasnú ujmu, keď sa stala cieľom jediného bombardovania Košíc počas 2. svetovej vojny. Spadlo na ňu päť bômb.

Opravenou budovou, presnejšie jej ľavou časťou, nepohrdli komunistickí funkcionári. Na streche rozsvietili červenú hviezdu a nad vchodom nápis: Česť a sláva KSČ! V južnom pavilóne bolo zasa už od postavenia komplexu rozhlasové štúdio Košice, vtedy známe pod názvom Radiojournal. Do neho vás len tak nevpustia, ale do hlavnej dvorany poštového paláca určite.

Obnova

Aj po dvoch desaťročiach od rekonštrukcie a niekoľko desaťročí od postavenia je skoro všetko pôvodné. Podlaha z keramických dlaždičiek, stĺpy obložené čiernym sklom i pôvodné opaxitové obklady sa lesknú akoby novotou.

Úplne nová je len malá fontánka uprostred. Ostatné veci sú staronové. Či už hodiny satelitom riadené z Frankfurtu, alebo pôvodná vyleštená soška „génia poštovníctva“ pod nimi. Tento génius neúnavne doručuje poštu (okrem e-mailov), bežiac po brale (čiže po súši), ale aj po vlnách mora, a ešte má aj pomocníčku – holubičku (čiže vzduchom). Na rozdiel od neho, ak chcete niečo doručiť, stačí vám prísť k jednej zo sedemnástich priehradiek. Táto pozvánka neplatí pre lupičov, lebo priehradky sú zabezpečené švédskymi výdajnými trezorovými pokladňami i pokladňami s časovou zámkou.

A tak sa zlodeji presúvajú radšej do politiky…

Milan Kolcun
Foto: Veronika Janušková