Jasajúce davy i ozdobené ťažké stavebné mechanizmy…Takto vyzeral začiatok výstavby VSŽ

Neďaleko Košíc sa začiatkom roka 1960 začala výstavba hutníckej fabriky, ktorá sa stala neoddeliteľnou súčasťou metropoly východného Slovenska.

Jeden z najväčších hutníckych kombinátov v strednej Európe zamestnával v nasledujúcich desaťročiach tisícky ľudí. Socialistická republika potrebovala vyrábať pre svoje strojárske podniky dostatok železa i ocele. Množstvo produkcie však smerovalo aj do zahraničia.

Strategická poloha

Keď sa vtedajšie vedenie komunistickej strany a štátu rozhodovalo, kde postaví takýto závod, voľba padla na Košice. Dôležitú úlohu zohrali predovšetkým veľkosť mesta a výhodná poloha pre dopravovanie železnej rudy, ktorá mala do Československa prúdiť po koľajniciach zo Sovietskeho Zväzu.

„V pondelok 4.januára predpoludním zišli sa na rozsiahlom stavenisku Východoslovenských železiarní neďaleko Košíc pracovníci stavebných závodov Hron, Hydrostav, Priemstav a ďalších stavebno-montážnych a projekčných organizácií na slávnostné otvorenie prác na najväčšej stavbe republiky. Radosť, nadšenie a veľký elán budovateľov zdolá všetky prekážky a práce na výstavbe tohto diela nezastaví ani nepohoda, dážď, blato a zima,“ uvádza sa v správe TASR zo začiatku roka 1960.

Slávnostné zahájenie stavebných prác

Na slávnostné otvorenie stavebných prác na Východoslovenských železiarňach prišli delegácie Krajského výboru Komunistickej strany Slovenska v Košiciach a KV KSS v Prešove ako aj ďalších spoločenských a straníckych organizácií.

„Vedúci tajomník KV KSS v Košiciach Emil Chlebec v slávnostnom prejave vyzdvihol predovšetkým starostlivosť našej strany a vlády o rozvoj hospodárskeho a kultúrneho života na východnom Slovensku. Budovateľom gigantickej stavby želal úspešný a mierový budovateľský rok,“ konštatuje sa v správe z archívu TASR.

Nuž a ako by to bolo, keby sa komunistickej strane nepoďakovali aj samotní robotníci, ktorým mala táto fabrika priniesť blahobyt a radostnú budúcnosť.  Zo slávnosti začatia výstavby areálu poslali účastníci telegramy ÚV KSČ, vláde, ÚV KSS a Zboru povereníkov. Za všetkých ich prečítal pred zhromaždenými najlepší železiar stavebných závodov Hron František Jasan.

Vplyv fabriky na rozvoj mesta

Výstavba areálu na 800 hektároch pozemkov a predovšetkým spustenie prevádzky hutníckeho kombinátu zásadne ovplyvnilo charakter mesta i jeho celého okolia. Od toho sa odvíjala výstavba bytov, občianskej vybavenosti, vznikla nemocnica so špecializovanými pracoviskami, školy a zmenila sa aj výstavba dopravných komunikácií.

Východoslovenské železiarne sa po sprevádzkovaní postupne stali vlajkovou loďou ekonomiky. Dnes hutnícka výroba vtedajších VSŽ patrí do portfólia americkej oceliarskej spoločnosti US STEEL. 

(TASR)
Foto: TASR