Jediný zachovaný mlyn v Košiciach

Kedysi platilo, že kto vlastnil mlyn, bol za vodou. Nielen za vodou, čo ho poháňala (v košickom prípade rieka Hornád), ale aj finančne. Na dvoch hriadeľoch boli pôvodne mlynské kolesá, no tie sa už nezachovali. Keď mal vlastník mlyna viac detí, rozdelili si medzi sebou podiely. Následne sa medzi sebou rozhádali. Zisky chcel každý, platiť

Redakcia KOŠICE:DNES

25. 10. 2015

0

Kedysi platilo, že kto vlastnil mlyn, bol za vodou. Nielen za vodou, čo ho poháňala (v košickom prípade rieka Hornád), ale aj finančne.

Na dvoch hriadeľoch boli pôvodne mlynské kolesá, no tie sa už nezachovali.

Keď mal vlastník mlyna viac detí, rozdelili si medzi sebou podiely. Následne sa medzi sebou rozhádali. Zisky chcel každý, platiť za údržbu nikto. Takéto spory sú zaznamenané v súvislosti s mlynmi v Košiciach aj v terajších mestských častiach Košíc – Šaci i Buzinke už v 16. storočí, samotné mlyny ešte o dve storočia skôr.

Technická pamiatka

Ale poďme do Šace, presnejšie k azda jedinému mlynu na dnešnom území Košíc, ktorý má zachovanú svoju budovu i časť príslušenstva doteraz. A pritom ešte pred 100 rokmi mleli na dnešnom území Šace naraz tri mlyny.

Horný, dolný a stredný. Horný, ktorý vlastnili Semseyovci a neskôr Nemessanyovci, mlel do roku 1941, potom ho zbúrali. Dolný, ktorý patril istý čas aj Priščákovcom, zbúrali v roku 1961. Len stredný stojí doteraz aj vďaka tomu, že sa stal národnou technickou pamiatkou. Stojí ale aj doslova, lebo už nemelie. Predposlední majitelia stredného mlyna sa volali Almássyovci. Od nich ho v roku 1910 kúpili manželia Slávikovci. Kúpnopredajnú zmluvu im spísal známy košický advokát Gejza Grosschmidt, ktorý mal vtedy 10-ročného syna Sándora. Z toho sa už o niekoľko desaťročí mal stať jeden z najvýznamnejších európskych spisovateľov. Svetoznámeho rodáka z Košíc poznáme pod pseudonymom Sándor Márai (1900 – 1989).

Nemelie, nemelie…

Už na svojom pozemku blízko mlyna dali jeho majitelia v roku 1919 postaviť kríž, pod ktorým nápis po maďarsky hlása, že túto pamiatku na Slávu Božiu dali postaviť Gejza Szlávik a jeho manželka Mária, rod. Lyócsa.

Ich mlyn vydržal mlieť až do druhej svetovej vojny. Dokonca aj v obdobiach, keď nemal vodu v náhone. Vtedy ho poháňal motor zo známej košickej firmy Polednyák. Snahy znova spustiť mlyn boli aj po Nežnej revolúcii (1989). Bezúspešne.

Božie mlyny melú, aj keď ich nevidno. U šačianskeho mlynu je to presne naopak. A tak si ho môžete prísť do Šace aspoň pozrieť. Aj to je veľká vec, keďže stovky podobných mlynov na Slovensku zmizli bez stopy.

Foto: Štefan Čaplovič