Kaštieľ v Buzinke: V minulosti luxusné rodinné sídlo sa s pribúdajúcim časom mení na ruinu

Najreprezentatívnejšia budova v Buzinke (súčasť mestskej časti Košice-Šaca) je krásna nielen klasicky, ale až klasicisticky. Kedysi pýcha obce dnes chátra.

…a tak vyzeral kedysi.

Rodinné sídlo postavili koncom 18. storočia a onedlho, v prvej polovici 19. storočia, ho ešte vylepšili. Pribudovali predsieň z juhu i severu. Pred tou severnou štyri stĺpy držia trojuholník zvaný tympanon, v strede ktorého bol kedysi erb, čo zastupoval u nóbl ľudí menovku.

Moderná budova

Kaštieľ svojím vchodom pripomína (ako sa na klasicizmus patrí) klasickú architektúru antických chrámov. Tadiaľ vchádzali majitelia, pravdepodobne Dobayovci. A hneď naľavo od vchodu bola od roku 1776 Kaplnka sv. Kríža.

Iní majitelia, Zichyovci, koncom 19. storočia kaštieľ rozšírili smerom k mlynu i o jednu chodbu na sever a pridali dve osemuholníkové vežičky. V západnej veži na prízemí bola kuchyňa a nad ňou asi bývalo služobníctvo. Už vtedy mal kaštieľ svoj vodovod, kanalizáciu i prívod plynu. Jeho rúrky vedú i na severný štít, odkiaľ svietiplyn zrejme osvetľoval rodový erb.

Okolo sa zelenal anglický park s fontánkami a umelými jaskynkami. Gaštanová alej viedla k rybníku s pestrofarebnými leknami. V jeho strede bol ostrovček s exotickou drevinou.

Nie tak dávno našli v kaštieli z oných rokov výtlačky viedenských novín (Das Vaterland, 1881) i peštianskych (Pesti Hírnök, 1864), ktoré sú doteraz vycapené na stene, keďže slúžili na podlepenie tapiet. Kúsky muriva pred severným vchodom sú zvyškami koniarne a pred schodiskom sa zachovala kamenná kruhová studňa.

Škola i družstvo

Za prvej republiky (1926) odkúpili kaštieľ pre školu a opatrovňu detí predškolského veku. Vežička sa zmenila na pohotovostný byt učiteľa. V roku 1969 sa žiaci i učitelia presťahovali do terajšej budovy základnej školy v Šaci.

V kaštieli sa usídlila administratíva jednotného roľníckeho družstva a po nej drobná prevádzkareň národného výboru s krajčírskou dielňou i výrobňou betónových tvárnic.

Mnohí si ešte pamätajú tamojšie tanečné zábavy. V parku hrala kapela, ktorá po záverečnej odišla, betónové pódium pod ňou však nie, a tak je tam doteraz. Podobne sa zachoval valec markízy pod južnou strechou, ktorá tienila v horúcich dňoch. Nad oknami sú stále okrasné koše s (nejedlým) ovocím a kvetmi. Zvonku je viditeľný uzáver plynu z 19. storočia a od východu nivelačná značka z čias Rakúsko-Uhorska s nápisom MAGASSAGI PONT (výškový bod).

Spiaca krásavica

Začiatkom nového tisícročia sa budove zavreli oči – okná – (i dvere) a odvtedy spí. Sníva, že ju prebudí nejaký princ. Ten môže mať označenie EÚ, ale vôbec to nie je podmienkou.

Ako by to mohlo vyzerať po prebudení, ukazuje nedávno zrekonštruovaný (2013) a podobne vyzerajúci kaštieľ v Krásnej nad Hornádom, ktorý nabral druhý dych v plnej svojej kráse. Architektonicko–historický výskum, ako podmienka na začatie rekonštrukcie kaštieľa v Buzinke, je hotový od roku 2004.

Foto 1 a 3: Štefan Čaplovič

Foto 2: archív šč