Košické legendy a fakty

Oficiálna história nám nedáva odpoveď na mnohé otázky. Pretože v záujme profesionality sa musí pridŕžať faktov a hodnoverných prameňov. V takých prípadoch ale občas nájdeme aký-taký náznak odpovede v povestiach, mýtoch či legendách. Bola by škoda nenechať sa ovanúť príbehmi, ktoré všeličo svojsky vysvetľujú.

PRÍŠERA A ŽOBRÁK

Napríklad ten klasický – prečo je na južnej veži dómu chrlič dažďovej vody v podobe príšerne škaredej ženy, ktorá sa na nás pozerá zhora skleneným pohľadom.

Vysvetlenie iste poznáte. Vraj to je manželka hlavného staviteľa chrámu. A keďže bola vždy opitá, rozhodol sa ju tam zvečniť, nech každý vidí, čo je zač. Ináč, na to, že bola, aká bola, to dotiahla dosť vysoko… Do výšky asi 20 metrov.

Alebo – skoro každý Košičan pozná legendu o žobrákovi, ktorý žobral celý svoj život, až mal dosť peňazí, aby si mohol postaviť dom na Hlavnej ulici mesta (číslo 71). A hoci to nie je pravdivý príbeh, nie a nie ho zabudnúť. Ba nájdu sa aj takí, čo sa podľa neho riadia dodnes.

KOŠICKÉ BOSORKY

Človeku sa riadne uľaví, keď si nájde za akýkoľvek nezdar či pohromu akéhokoľvek vinníka.

V stredoveku si to často odnášali ženy – strigy, bosorky a čarodejnice. To vraj ony obcovali s diablom, a preto mali moc niekoho urieknuť, prekliať alebo aj inak mu počarovať a robiť zle.

Bosorky vraj svoje nadprirodzené schopnosti využívali na lietanie, napr. na metle, dokázali namiešať elixíry, z ktorých najobľúbenejšie boli tie na omladenie. Ako ingredienciu do nich vraj v Košiciach brali prášok z muriva Kaplnky sv. Michala. Preto sú tam naľavo aj napravo od vchodu doteraz dierky, kde si ho naškrabali.

Tie bosorky a strigy vraj aj obcovali s diablami. Tých si môžeme zasa predstaviť ako capov (vyobrazení aj na Kaplnke sv. Michala), mačky alebo niekedy aj vyslovene pekných mužov (napríklad, hmmm…mňa).

KONIEC ŽARTOM

I keď inkvizícia v Uhorsku nebola nejako superaktívna, niekoľko procesov s bosorkami je zaznamenaných v takmer každom z miest východného Slovenska.

V Košiciach bol prvý až v roku 1558 s babicou Uršuľou. V roku 1633 bola upálená Margita Krompová a v roku 1660 Dorota Sántová.

V roku 1686 mestská rada dokonca rozhodla, aby sa neustále pátralo po bosorkách.

Posledný proces s bosorkami v Uhorsku sa uskutočnil v roku 1768. No náš uhorský kráľ Koloman už pred 900 rokmi, vlastne ešte pred vznikom inkvizície, sa snažil takéto blbosti dať bokom, keď tvrdil: „Bosorkami sa netreba zaoberať, keďže ich niet.“

No vtedy (i ešte dlho potom) sa len málokto podľa toho riadil.

Foto: Veronika Janušková