Košické zvony (III. časť) zvonkohry naživo i z playbacku

Minulý týždeň sme priniesli druhý diel potuliek Milana Kolcuna, v ktorých sa venoval košickým zvonom a ich tvorcom. Priblížil nám zrod i tragický koniec najväčšieho i najťažšieho reprezentanta zvonolejárskeho kumštu – Urbana, ale aj jeho dvojníka, ktorého s problémami dostali do Urbanovej veže. Osobitnú pozornosť si vyslúžil Urbanov mladší brat Ján, ktorý reprezentoval Slovensko na

Redakcia KOŠICE:DNES

6. 2. 2015

0

Minulý týždeň sme priniesli druhý diel potuliek Milana Kolcuna, v ktorých sa venoval košickým zvonom a ich tvorcom. Priblížil nám zrod i tragický koniec najväčšieho i najťažšieho reprezentanta zvonolejárskeho kumštu – Urbana, ale aj jeho dvojníka, ktorého s problémami dostali do Urbanovej veže.

Osobitnú pozornosť si vyslúžil Urbanov mladší brat Ján, ktorý reprezentoval Slovensko na Svetovej výstave v Ósake, vďaka čomu sa ocitol na vtedajšej 50-halierovej československej známke. Dnes zmapujeme ďalšie košické zvony a zvončeky. Vo Východoslovenskom múzeu majú najstarší a najmenší skanzen na Slovensku. Tretinu jeho troch exponátov tvorí zvonica z dedinky Ašvaň. Tá patrila za prvej Československej republiky do Zakarpatskej Rusi, a teda Československu. Teraz sa oná dedina volá Mineraľnoje a už je na Ukrajine.

STARÁ ZVONICA, NOVÝ ZVON

Drevená zvonica nám však ostala a hoci nie je pôvodom slovenská, dostala sa na slovenské desaťhalierniky. Jediný košický motív na peniazoch zanikol spolu s týmito mincami.

V tejto zvonici je od roku 2013 novoodliaty priamo v Košiciach malý pamätný zvon s logom Východoslovenského múzea a Košíc ako Európskeho hlavného mesta kultúry. Jeho autorom je slovenský zvonolejár Michal Trvalec zo Žarnovickej Huty. Od rovnakého lejára máme aj najnovšiu zvonkohru pozostávajúcu z ôsmich zvonov v tom istom areáli.

HRAJÚCA FONTÁNA FONTÁNA

Najväčšiu koncentráciu zvonov však zaznamenáva v sebe zvonkohra pri hrajúcej fontáne v parku. Obsahuje ich dvadsaťdva. Hmotnosť jednotlivých zvonov kolíše od šesť do 230 kilogramov, spolu vážia 1400 kg.

Netreba ich ani len rozhojdať, stačí, že srdcia na tiahlach na nich udierajú v správny čas a na správnom mieste. Zvonkohra sa každú celú hodinu automaticky spája s hrajúcou fontánou, aby v jej sprievode vylúdila jednu z 99 melódií.

V zime sa tvári, že na fontánu nie je odkázaná, lebo si hrá aj sama. V r. 1997 ju odliali v lejárskej rodine Dytrychovej v Brodku pri Přerove a sochársky ju dokončil Peter Sceranka. A keď ju nezabudnú naladiť, robí Košice zvukovo krajšími.

FALOŠNÁ ZVONKOHRA

Úplne prvá košická zvonkohra bola plánovaná ešte počas socializmu. Mali ju spraviť Východoslovenské železiarne, ba dokonca bolo odliatych aj prvých pár oceľových zvonov. V rokoch normalizácie sa však od toho upustilo.

Druhá zvonkohra v poradí bola nepravá, priam playbacková. Každú hodinu (od 6. do 20. hodiny) sa v Urbanovej veži spustil magnetofón a z reproduktorov sa ozvala melódia. Väčšinou východoslovenská ľudová, ale v repertoári boli aj budovateľské, pre prípad prvého mája či Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie.

Takáto falošná zvonkohra existovala za socializmu, keď sa o zvony nikto príliš nestaral. Akurát dostali za úlohu vyhlásiť chemický poplach.

VŠETKY ZVONY MESTA

A ak by ste si chceli vypočuť všetky košické zvony, nájdete ich od roku 2012 nahrané spolu s ich príbehmi na www stránke – v zvukovom archíve Rádia Lumen, v autorskej relácii „Naše zvony a ich zvonári“.

Najnovšie si tiež môžete na stránke www.pamiatky.sk zadarmo stiahnuť novú knihu nášho košického kampanológa a historika Juraja Gembického, ktorú napísal v spoluautorstve s českým kolegom Radkom Lungom. Vydal ju Pamiatkový úrad Bratislava a je o pamiatkovej ochrane zvonov na Slovensku.