Košický erb

V minulosti sa rytieri začali obliekať do brnenia, aby sa čo najmenej dobodali. Brnenia si však boli podobné, a tak sa v nich nespoznávali ani dlhoroční kamaráti. A často sa aj navzájom porúbali. Aby už takto viac neprichádzali o kamarátov a spojencov, napadlo rytierom, že si svoje štíty, ktorými sa kryli, budú maľovať, samozrejme, každý ináč. Pomaľované

Redakcia KOŠICE:DNES

6. 10. 2016

0

V minulosti sa rytieri začali obliekať do brnenia, aby sa čo najmenej dobodali. Brnenia si však boli podobné, a tak sa v nich nespoznávali ani dlhoroční kamaráti. A často sa aj navzájom porúbali.

Aby už takto viac neprichádzali o kamarátov a spojencov, napadlo rytierom, že si svoje štíty, ktorými sa kryli, budú maľovať, samozrejme, každý ináč. Pomaľované štíty už neskôr odlišovali nielen rytierov, ale aj dynastie a neskôr i mestá. Takto, zjednodušene povedané, vznikli mestské erby.

Európske prvenstvo

Keď po prvýkrát v Európe panovník udelil erbovú listinu nie súkromnej osobe – rytierovi, ale právnickej, čiže mestu, stalo sa to v prípade Košíc. Tým fakticky povýšil toto mesto na prvého kolektívneho šľachtica.

Potvrdenie takéhoto aristokratického atribútu dostali Košice 7. mája 1369 od uhorského a poľského kráľa Ľudovíta Veľkého (odtiaľ dátum každoročných osláv Dňa mesta). Ostatné mestá ako Bardejov či Kežmarok zaostali so svojimi podobnými erbovými listinami aj okolo sto rokov.

To už Košice pokračovali v samosprávnej iniciatíve mešťanov a postupne dostali v priebehu rekordných 133 rokov aj druhú, tretiu i štvrtú darovaciu erbovú listinu. Jednotliví panovníci pôvodný košický erb Ľudovíta Veľkého upravovali a obohacovali, až bol od roku 1502 taký, ako ho poznáte aj dnes. Séria štyroch erbových listín v tomto období je tiež unikátom.

Erbová listina z roku 1369 je európsky unikát (vpravo). Druhú erbovú listinu mesta Košice, ktorú v roku 1423 vydal kráľ Zikmund Luxemburský, považujú odborníci za najkrajší gotický dokument.

Poklad v trezore

Ináč, poriadny erb má okrem štítu aj ďalšie rytierske atribúty. Sú to prilby (naľavo i napravo), ďalej to, čo sa vlní po stranách erbu, t. j. chlpaté prikrývadlá, ktoré kryli brnenie pred slnečnými lúčmi, aby sa v ňom rytier neroztopil, a napokon na prilbách sú klenoty zo zlata.

Tieto pomerne drahé veci ste si na erbe možno ani nevšimli, ale anjela, ktorý drží celý erb, určite. Všimli si ho podobne aj komunisti, a preto nesmel byť dlho zobrazovaný, veď v ateistickom svetonázore anjelikovia nebývajú.

I vtedy sa však o európskom unikáte z Košíc vedelo a všetky štyri nádherné a vzácne darovacie listiny boli uzamknuté v trezore a poistené, údajne každá z nich na vyše stotisíc dolárov. Nesmierne cenné dokumenty, ktoré sú uložené v Archíve mesta Košice, si v origináli pozrieť nemôžete. Ale ich kópie sú napríklad v Slovenskej reštaurácii hotela Centrum, erby nájdete na budove radnice, Východoslovenského múzea, na Urbanovej veži či zvone Urban.

Pod krídlami anjela strážneho
Pri príležitosti poltisícročia od skompletizovania erbu Košíc bola odhalená jeho socha na Hlavnej ulici (2002). Erb s anjelom strážnym tak vďaka nápadu Juraja Halásza, exprimátorom Rudolfovi Schusterovi a Zdenkovi Trebuľovi, sponzorom a sochárovi Arpádovi Račkovi dostal svoju najväčšiu podobu – ako bronzová plastika vyššia než tri metre. Zároveň tak vznikol na Hlavnej ulici monument, ktorý po Štefánikovi, pomníku s maďarským štátnym znakom a Gottwaldovi (postupne na tom istom mieste), konečne nie je poplatný politike, ale histórii.

Milan Kolcun
Foto: Veronika Janušková