Morový stĺp a jeho kulisy – aké boli, aké sú

Trávime pri ňom každé Vianoce, Silvester, Nový rok. A pritom ho nevidíme, nevnímame. Prekrýva ho totiž vianočný strom, z roka na rok väčší a vyzdobenejší. Celý rok ho obchádzame takmer bez povšimnutia. Lebo trpíme lokálnou slepotou. Pritom morový stĺp tam stojí ako maják či orientačný bod bez siedmich rokov tri storočia!

„Nepokojné roky stavovských povstaní na prelome 17. a 18. storočia zavŕšila v rokoch 1709 – 1710 morová epidémia čiernych kiahní. V priebehu troch mesiacov od júna do konca augusta 1710 zahynulo denne vo vtedy päťtisícovom meste vyše 20 obyvateľov. Na pamäť tejto tragédie postavili v rokoch 1720 – 1723 na mieste bývalého vojenského popraviska a vyšného trhoviska. 

14 metrov vysoký morový stĺp so sochou Immaculaty – Nepoškvrnenej Panny Márie na jej vrchole,“ opisuje vo svojej nesmierne cennej publikácii „Košice, pohľady do histórie mesta na starých pohľadniciach“ (vydal Region Poprad, spol. s. r. o. v roku 2011) zrod jednej z dominánt Hlavnej ulice Ján Gašpar.

Práve vďaka ústretovosti a pochopeniu autora, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, vznikol projekt Premeny Košíc, ktorý prezentujeme na stránkach našich novín pravidelne každý štvrtok. Veríme, že seriál vám pomôže zorientovať sa v spletitých dejinách Košíc a prispeje šíreniu lokálpatriotizmu, ktorý je jednou z charakteristík nás, Košičanov. 

Monument vyhotovil košický staviteľ Tomáš Tornyossy, barokové sochy boli dielom Šimona Grimminga. Pozlátené reliéfy na podstavci morového stĺpu, ktoré znázorňovali alegórie hladu, moru a vojny, vyhotovil zlatnícky majster Juraj Immerwohl. Odstránili ich v roku 1881. Súsošie slávnostne vysvätil 3. októbra 1723 pri bohatej účasti cirkevnej a svetskej honorácie i občanov mesta prepošt Péter Kozma. Prvá historická pohľadnica z roku 1911 zachytáva súsošie Nepoškvrnenej Panny Márie tesne po jeho rekonštrukcii, ktorá sa uskutočnila v roku 1908 na podnet košického farára Andreja Kozoru.

V tom čase boli na podstavcoch oplotenia už iba dve pôvodné sochy, ktoré nechala mestská rada opraviť a zároveň objednala u sochára Lipóta Hilda zo Šopronu štyri nové sochy na piliere južnej ohrady, z ktorých tri vidno na pohľadnici. Pôvodné bolo v tom čase aj teleso morového stĺpu a socha Blahoslavenej Panny Márie na jeho vrchole.  Zaujímavé sú aj kulisy morového stĺpa. Pohľadnica zachytáva stavby na východnej strane Hlavnej ulice. Dom vľavo v tom čase vlastnil mäsiar Štefan Micelli. Dnes už nestojí – nahradila ho budova, v ktorej zriadili Dom nábytku. Budova s nádherným secesným štítom, dnes známa ako Žobrákov dom, patrila vdove Alexandre Strasserovej. Všimnite si ale objekt za súsoším. Bol to niekdajší dom grófa Pavla Szapáryho, ktorý v tom čase už patril mestu. Na jeho mieste postavili v bývalom režime objekt, v ktorom sídlila predajňa polotovarov a cukráreň, reštaurácia i bar Jalta.

Druhá historická pohľadnica je z roku 1922. Pohľad na Immaculatu zo severovýchodnej strany s „taligami“, teda vozíkmi mestských zametačov, zachytáva atmosféru Hlavnej, na ktorú si už ťažko pamätajú aj tí najstarší Košičania.  Za monumentom je budova finančného riaditeľstva s drogériou Adolfa Schulmanna. Asanovali ju v roku 1935 a na jej mieste postavili objekt, v ktorom pred Novembrom 1989 sídlil Mestský národný výbor. Zaujímavé je, že pri jeho výstavbe našli robotníci mimoriadne vzácny zlatý poklad, ktorý dostal meno Košický.  Nuž a vľavo vidno kláštor uršulínok, v ktorom sídli tento rád dodnes. Paradoxné je, že súsošie Immaculata, ktoré je najkrajším barokovým umeleckým dielom v centre mesta, prešlo veľkou rekonštrukciou v čase stalinizmu. V rokoch 1854 – 1957 práce viedol známy košický sochár Vojtech Löffler. Opravil a vymenil poškodené časti sôch Nepoškvrnenej Panny Márie a sv. Jozefa, vyhotovil nové sochy sv. Sebastiána, sv. Barbory a sv. Alžbety biblickej. Na tieto práce, žiaľ, použil nekvalitný pieskovec.  Najväčšiu a azda najkvalitnejšiu rekonštrukciu súsošia v hodnote približne deväť miliónov korún (okolo 30-tisíc eur) urobila v rokoch 1995 – 1999 reštaurátorská kamenárska firma Cvacho a Kolník. Vtedy takmer všetky sochy vymenili za verné kópie z umelého kameňa. Ani jedna pôvodná časť súsošia teda dnes už nejestvuje.

(SEN)
Foto: veja