Odkaz Posledného súdu

Dóm sv. Alžbety pomerne radikálne prestavali v rokoch 1877-1896. No niektoré jeho časti napriek tomu zostali pôvodné a dýchajú stredovekom.

Jedným z najúchvatnejších diel je reliéf Posledný súd nad severným portálom. Práve popod neho zvykli vchádzať do kostola i pútnici, čo mali za sebou niekoľko týždňov putovania a stovky kilometrov v nohách. Bol to prvý výjav na Kostole sv. Alžbety, na ktorý upriamili svoju pozornosť. A hocikedy k nemu mohli zdvihnúť zraky aj Košičania, ktorí prichádzali na stredoveký trh. Fungoval práve v týchto miestach.

Súdny deň

Ježiš Kristus prichádza už po druhýkrát. Tentokrát ako Sudca. V strede výjavu zasadá na trón. Okolo neho anjeli držia atribúty jeho mučenia: kríž, bič, klince. Ježiš je najvyššie. Až pod Jeho nohami sú mesiac, slnko i hviezdy. Po stranách je zástup prísediacich šesť + šesť apoštolov, no najbližšie sú naši obhajcovia Panna Mária a sv. Ján Krstiteľ. Ďalší anjeli dujú do poľnice, aby zobudili mŕtvych, čo je podľa Biblie znak, že nastal súdny deň.

Raj a peklo

To, čo sa deje na zemi, vidno v dolnom páse. V najnižšej časti mŕtvi vstávajú z prasklín zeme/hrobov a postupne sú ich kosti poťahované svalmi. Dobrí idú (z nášho pohľadu) naľavo, smerodajný je však postoj Ježiša. To Jeho pravá strana je pravá – cesta do raja. V nebeskej bráne ich už víta anjel. Tá sa nápadne podobá na bránu do Dómu sv. Alžbety. Nie náhodou, veď kostol ako taký predstavuje nebeský Jeruzalem, ktorý je symbolom raja. Tí, ktorí idú naľavo, kráčajú spokojne.

O to väčší chaos však vládne na pravej strane. Čerti tam dokonca musia použiť aj donucovacie prostriedky typu kyjaky a reťaze. Zatratenci síce ešte pokukujú na stranu dobrých, no diabli im tam už nedovolia odísť. Skončia v ohnivej tlame nenásytnej biblickej bytosti, morskej obludy, zvanej Leviathan.

Podobenstvo

Niektorí vravia, že Leviathan je obrovský had, iní, že krokodíl a ďalší, že veľryba. Existuje aj podobná legenda, ktorá rozpráva o tom, ako veľryba zastane v mori. Keďže trochu z jej tela trčí aj nad hladinou, okolo plaviaci sa námorníci (cirkev plaviaca sa – putujúca) si pomyslia, že je to ostrov. Vystúpia z lode, zaparkujú na nej, ale potom sa potopia aj s ňou. Ide o podobenstvo. Aj my sme takto pripútaní k svetským veciam, ktoré nás napokon stiahnu so sebou, alebo sú len falošným ostrovom a nie bezpečnou pevninou.

Protiklad nebeskej brány

Nenásytná obrovská tlama Leviathana je protikladom nebeskej brány a symbolom večného zatratenia. Dokonca v nej skončil aj nejaký biskup. Možno mal na krku nejakú kauzu. Stredoveký message z tohto reliéfu znie: Nie je dôležité, akú máš funkciu, ale či si dobrý človek. Vyše pol tisícročia starý výjav posledného súdu zaktuálnie, ak si za čertov dosadíme hocijakú svoju závislosť (na hriechu).

Foto: Veronika Janušková