Požiare v Košiciach

Kedysi sa hasilo masovo, teraz profesionálne. Keď už horelo, zapájal sa do toho každý bez ohľadu na čokoľvek.

Vo veľkom požiari na Veľkú noc 13. apríla večer 1556 v priebehu dvoch hodín vyhoreli takmer celé Košice. Konkrétne: Dóm s vežou, Kaplnka sv. Michala, radnica, dominikánsky kláštor s kostolom, františkánsky kláštor s kostolom, mestské brány, hradobné veže, bombardovacie mechanizmy s kolesami, všetky zvony a celé ulice v južnej a západnej časti mesta. Mnohým ľuďom zostalo len to, čo mali na sebe. Ešte že po požiari panovník udelil Košiciacm čosi ako daňové prázdniny.

Predstavme si, ako horelo v minulosti. Kým požiar niekto zbadal a bežal to povedať hasičom, ubehlo niekoľko minút. Hasiči zapriahajú. Za pár minút majú zapriahnuté. Vyrážajú. Koníky bežia. Pristavia rebríky. Jeden hasič vylezie hore a podávajú si vedrá s vodou. Ten, kto je najvyššie, sa dobre opečie. Vydrží tak len chvíľu, na rebríku ho musia vystriedať. Niekedy bolo dobre strechu zhodiť, aby oheň nepreskočil na druhý dom.

Hliadky na veži dómu

Ešte v staršej minulosti boli hliadky na Dóme sv. Alžbety, ktoré však kontrolovali aj prípadný pohyb nepriateľa za hradbami. Dobrou pozorovatelňou bola severná veža dómu. Hore je doteraz zachovaná ich miestnosť. V službe sa striedali štyria. Ak zbadali niekde dym, tak bubnovali alebo zvonili na poplašný zvon z roku 1631, ktorý je na veži doteraz a zazvoniť si na ňom môžete aj vy. Ľudia tak zbystrili pozornosť a kto dovidel, pozrel sa smerom k veži. Odtiaľ už mávali bielou šatkou, ak horelo v meste. Ak horelo za hradbami (v tzv. huštákoch), signalizovali to červenou. Večer zasa zapálili fakľu. Jednu, ak bol požiar v meste, dve ak mimo mesta. Fakľu či šatku vystrčili práve z tej strany veže, ktorým smerom bol požiar.

Protipožiarna stena

No už i vtedy prevencia mala prednosť. Tou bola bezpečnostná protipožiarna stena, ktorá ak bola dostatočne vysoká, zabránila rozšíreniu požiaru. Síce na ňu šlo pár tehál naviac, ale zabránila, aby požiar „preskočil“ aj na susedov dom. Stena kopírovala tvar strechy. Jednu takú uvidíte, ak sa pozriete od služobného vchodu Štátneho divadla smerom do
Premonštrátskej ulice na strechu za Levočským domom. Má tvar dlane, z ktorej trčí 5 prstov. Až časom vývoj priniesol hasičské striekačky, hasiace autá či výsuvné rebríky. V Košiciach si hasiči na svoju zbrojnicu prerobili dom na Kováčskej 9, blízko od križovatky s Mlynskou. Až v roku 1928 sa presídlili na juh, na ulicu pomenovanú podľa nich – Požiarnicku číslo 4, kde stoja dodnes hasičské kasárne.

Milan Kolcún
Foto: archív šč, tasr