Prvá všeobecná nemocnica

Starí Košičania túto budovu nenazvú inak, ako „šaleny dom“. Ľudový názov pre bývalú psychiatrickú kliniku je živý dodnes, aj keď tam už roky sídli pobočka Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Tento objekt však pôvodne „šalenym domom“ nebol.

Pozorovaním som zistil, že košickí revízori sa v električkách najčastejšie vyskytujú na úseku od železničnej stanice po Námestie osloboditeľov. Vyrušujú tých, čo sa chcú nerušene dívať na budovu Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Asi nevedia, že už-už patrila do zoznamu pamiatkovo chránených nehnuteľností, no keďže za socializmu sa na jej mieste chystali postaviť Krajský národný výbor, tak ju tam preventívne nezaradili. Ešte dobre, že ju kvôli tomu nezbúrali, lebo mesto by prišlo o originálnu stavbu, ktorá bola postavená ako prvá všeobecná nemocnica v Košiciach.

Celomestská zbierka

Všeobecná, to znamenalo, že prijímala všetkých, a teda najmä tých, ktorých nikde inde nechceli, čiže najúbohejších. Aby týmto Košice vyzerali ako humánne mesto, richtár Ján Fülöp, ktorý 21. septembra 1812 vyzval našich košických predkov, ale aj všetkých ostatných šľachetných ľudí, aby sa začali zbierať na nemocnicu. Mesto šlo príkladom, bezplatne pridelilo stavebný materiál i pozemok hneď vedľa vtedajšej frekventovanej cesty z Prešova do Budapešti. 23. mája 1814 položili základný kameň, ktorý slávnostne vysvätil prvý košický biskup Andrej Szabó.

Nadšenci zvládli zbierku marketingovo veľmi dobre. Objavovali sa na každom mieste, kde sa zišlo viac ľudí.

Čiže v hostincoch, v kaviarňach, vo výpravovni poštových kočov, v kostoloch, pri streľbách streleckého spolku, pri licitácii mestských dôchodkov. Organizovali propagačné a podporné akadémie, divadelné predstavenia, plesy i ohňostroje, dvoma slovami povedané: benefičné akcie.

Z psychiatrie poisťovňa

Aj tak k základnému kameňu počas prvého desaťročia pribúdali ďalšie len veľmi pomaly. Až od r. 1824 sa začalo stavať a trvalo to ďalších sedem rokov. Preto bola veľká radosť Košičanov v r. 1831, keď nemocnica prijala svoj štatút, a ešte väčšia radosť prvých pacientov, ktorých prijala 1. novembra toho istého roku.

Vtedy bola táto klasicistická budova ešte len jednoposchodová, ale už o 40 rokov jej pridali ďalšie poschodie a takou zostala dodnes. Vnútri sa však za 1. Československej republiky zredukoval počet jej oddelení na jedno – psychiatrickú kliniku. Po socializme bola vynovená a slúži zdravotníctvu, síce už nie priamo, ale administratívne ako košická pobočka Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

Ak sa chcete dobovo prechádzať chodbami tejto budovy medzi dvoma vojnami, keď tu sídlil jeden z najprestížnejších psychiatrických ústavov v Československu, siahnite po pomerne novom románe Zuzany Mojžišovej Genius loci, ktorý vyšiel v roku 2013.

Milan Kolcun
Foto: archív šč