Šačiansky skvost: Nádherné sídlo Semseyovcov komunisti zmenili na družstevnú liaheň a výkrmňu hydiny

Nie každá historická budova má toľké šťastie ako šačiansky kaštieľ. Ten padol do oka kupcovi, ktorý ho obnovuje do krásy.

Stavebný inžinier a milovník histórie a umenia v jednej osobe zachádza do čo najmenších detailov. Historický nábytok, oheň v krbe, štýlové svietidlá, elegantná kúpeľňa. Najkrajšie na tom je, že majiteľ tam aj býva. Podobne ako voľakedy Semseyovci, ktorým patril až do konca II. svetovej vojny.

Majitelia a barbari

Kaštieľ si postavili v roku 1776 v rokokovom štýle z tehál, ktoré sú recyklované z nejakej staršej gotickej stavby. Aby sa na tento rok nezabudlo, je vypísaný v strede hlavnej fasády. Nad ním sa zoznámite s rodinným erbom Semseyovcov. Korunka svedčí o ich šľachtickom pôvode.

Sídlo spolu so záhradou od nich kúpil košický lekár Dr. Ladislav Nemessányi (1885-1967) v roku 1933. Obýval štyri miestnosti, mal tam i ordináciu, i keď pracoval hlavne v Košiciach. Býval v kaštieli aj po vojne, pochovaný je na šačianskom cintoríne.

No v ďalších miestnostiach sa medzitým od roku 1952 vystriedali liaheň a výkrmňa hydiny, opravovňa strojov a sklady JRD i štátnych majetkov, ba aj autobusová stanica. Autorom týchto barbarských nápadov na využitie kaštieľa neprekážalo, že vzácne priestory zvlhli a smrdeli za hydinou, prepytujem, za jej výlučkami. V 50. rokoch v kaštieli dokonca horelo.

Záchrana

Zúboženú budovu pridelili v roku 1969 Východoslovenskému múzeu, ktoré ju zachránilo novou strechou a nutnou rekonštrukciou. Potom si tam zriadilo depozitár a dielne. Vysvitlo však, že kaštieľ nie je vyhovujúci pre všetky muzeálne zbierky, preto na pozemku za ním naplánovali výstavbu depozitárnych hál. Jednu z nich v roku 1982 postavili. V roku 1992 kaštieľ v reštitúciách vrátili potomkom posledných vlastníkov, ktorí ho potom viackrát neúspešne predávali.

Až v roku 2001 kúpil usadlosť spomínaný súkromník, na čo sa niektorí dívali s otáznikom. Odvtedy je kaštieľ (i vedľa stojaca budova sýpky) stále krajší a dobovejší. Po dohode je prístupný, dá sa prenajať a organizujú sa v ňom akcie.

Obdiv

Všimol si to aj časopis Pamiatky a múzeá, ktorý majiteľovi za rok 2004 udelil cenu za príkladný prístup k obnove.

Viaceré miestnosti vyzerajú znova rokokovo. Najparádnejšia je oválna Rytierska sieň s nádhernou freskou na kupole. Na nej vidno Rimanov, ako vtiahli do Egypta. V rámci toho rímsky generál Antonius kurizuje krásnej Kleopatre. Takto to namaľoval Erazmus Schrőtt. (Ten istý výtvarník, ktorý v roku 1786 vyzdobil prednú stenu premonštrátskeho, pôvodne jezuitského kostola Najsvätejšej Trojice na Hlavnej ulici nádherným optickým klamom.)

Nemenej pôsobivá je postava Boha Otca na nebesiach v kaštieľnej kaplnke. Jeho pohľad je taký priateľský, až je človeku fajne pri srdci.

Foto: Štefan Čaplovič