Urbanovu vežu chceli ako bezcennú stavbu zbúrať

Aký je vzťah obyvateľov Košíc k mestu, v ktorom žijú? A čo ho formuje? Veľa starých Košičanov tvrdí, že množstvo „gádžov“ z vidieka, ktorých v 60. rokoch minulého storočia do nášho mesta pritiahla práca vo Východoslovenských železiarňach, nemajú k nemu absolútne žiaden vzťah, a tak to aj vyzerá. Aj ja som starý Košičan. A vôbec to nevidím také čierne. Poznám obrovské množstvo mladých ľudí, deti i vnukov „privandrovalcov“, pre ktorých sú Košice ich domovom, mestom, ktoré milujú. A nevymenili by ho za nič iné. Aj im patrí nová rubrika – Košice včera a dnes.

Raz týždenne, každý štvrtok, nájdete v našich novinách vzácne historické pohľadnice a fotografie, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, vypovedajú o spôsobe života jeho obyvateľov. Dlhodobý seriál poskytne milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. A navyše, rovnaké budovy, ulice, parky si budete môcť porovnať s ich súčasným stavom. Projekt vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol. s. r. o. v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. Veríme, že seriál vám pomôže zorientovať sa v spletitých dejinách Košíc a prispeje šíreniu lokálpatriotizmu, ktorý je jednou z charakteristík nás, Košičanov.

Dominantou centra Košíc je spolu s Dómom sv. Alžbety a Kostolom sv. Michala aj Urbanova veža, ktorú vyhlásili v roku 1970 za národnú kultúrnu pamiatku. Jej najstaršia história je zahalená tajomstvom. Až koncom 60. rokov minulého storočia, keď sa po požiari uskutočnil jej architektonicko-historický výskum, zistili, že gotickú vežu tu postavili niekedy v rokoch 1370 – 1380, odvtedy prešla viacerými prestavbami. Po veľkom požiari v roku 1557 dostala zvonica omietku červenkastej farby. Odvtedy ju nazývali Červenou vežou. Svätému Urbanovi ju zasvätili až v roku 1771. Na ploche pred terajším dómom a vežou sa už v rannom stredoveku rozprestieral vnútromestský cintorín. Po jeho zrušení (1805) tento priestor vyhradili pre trhovisko a k veži zo všetkých strán pristavali arkádovú ochodzu, v ktorej mesto zriadilo kupecké krámy.  

O vežu sme mohli prísť. Počas veľkej rekonštrukcie dómu (1877 – 1896) požiadal totiž stavebný výbor o jej zbúranie. Pre členov výboru bola totiž bezcenná. Našťastie,rada mesta s tým nesúhlasila. V roku 1880 však dala súhlas na zbúranie obchodíkov pod jej arkádami. ktoré boli ako neestetické terčom neustálej kritiky. Z dobových snímok vyplýva, že v roku 1903 bol medzi vežou a dómom tzv. chlebový trh.  Bez arkád ostala Urbanova veža až do roku 1909 (čo potvrdzuje pohľadnica z toho istého roku), potom však v rámci rekonštrukcie pristavali novú ochodzu s arkádami a obchodíkmi.  V roku 1943 boli obchodné priestory odstránené a o štyri roky neskôr arkády dobudovali do dnešnej podoby.  

Po rozsiahlom požiari, ktorý vypukol 13. decembra 1966, vežu opäť rekonštruovali. V jej útrobách namiesto troch podlaží namontovali sedemposchodovú oceľovú konštrukciu. Na nových podlažiach zriadilo Východoslovenské múzeum expozíciu umeleckého kovolejárstva a zvonolejárstva (1977 – 1995). Po reštitúcii vežu vrátili cirkvi, ktorá poskytla jej priestory Múzeu voskových figurín. Vlani expozíciu zrušili.

Foto: Veronika Janušková, archív jg