Víno a Košice (I. časť)

Nie každá novodobá tradícia sa uchytí. Jednou z úspešných sú Košické slávnosti vína. Dôkazom bol už deviaty ročník oslavy nápoja Bohov. Vínny festival založili v roku 2007 za primátora Františka Knapíka.

Na hornom okraji zvona Urban sú zobrazení vinohradníci s nošami hrozna.

Košice mali s vínom v histórii veľa spoločného. Ešte začiatkom 19. storočia bolo totiž vinárstvo pre Košičanov tretím hlavným zdrojom príjmov. Hneď po obchode a remeslách. V stredoveku sa vína píjavalo viac než dnes. Normál bol jeden – dva litre denne, ale boli tiež dni, keď sa stiahli aj štyri litre na osobu. Zapíjalo sa skoro všetko. Najmä jedlo, lebo bolo viac solené a štipľavejšie.

Veniec vinohradov

Takéto menu stredovekej Európy sa podávalo aj v Košiciach, a preto ich tiež obkolesoval veniec vinohradov. Tam, kde teraz stoja sídliská, menili sa v 14. až 18. storočí lesy na vinice.

V Bratislave či Prahe sa i teraz niektoré časti mesta volajú Vinohrady. V Košiciach má mestská časť Ťahanovce v erbe vínnu révu a tých, čo bývajú na Vyšnom Opátskom, ešte donedávna volali Viničare. Víno sa pestovalo aj na mieste dnešného cintorína sv. Rozálie, v Čermeli, na Bankove, na Chrasti, na Šibenej hore, v Medvedej diere, v predmestských záhradách za Hornádom, pod Furčou, na Heringeši, na brehu Košickej Novej Vsi…

Biznis

Košičania nemali veľa ornej pôdy, čo bolo pre nich „dobrou výhovorkou“, aby sa dali na pestovanie vína. A niektorým nestačilo bohatnúť len z košického, ale dali sa aj na predaj tokajského. Biznis prekvital.

V Košiciach mohol predávať víno skoro každý mešťan a údajne mnohí mali výčapy priamo vo vchodoch svojich domov. Doteraz v nich vidno miesta, kde príchodzí posedávali. Preto vraj v pasážach na Hlavnej 22 i 24 nájdeme do steny zasadené výklenky – cudzím slovom sedílie, na ktorých sa dalo (i dá) sedieť a popíjať.

Monopol

Aby košické víno išlo na odbyt ešte lepšie, každý rok až do Turíc sa v meste nesmelo predávať žiadne cudzie. Takéto nariadenie vydal Ľudovít Veľký v roku 1347 a od roku 1369 sa toto obdobie predĺžilo až do Jakuba (25. júla).

Cisár Žigmund Luxemburský zašiel ešte ďalej a Košičanom udelil takmer dokonalé monopolné právo na obchodovanie s vínom. V roku 1411 zakázal dovoz cudzích vín do Košíc s výnimkou občanov 24 spišských miest.

Najväčší zvon zasvätili patrónovi

Vďaka obchodu s vínom dosiahlo mesto v minulosti veľký hospodársky rozmach. Aj preto Košičania zasvätili hlavný zvon svojho mesta patrónovi vinohradníkov.

Aby sa víno zakaždým urodilo, tomu mal hore pomáhať aj patrón vinohradníkov - sv. Urban. Sochu sv. Urbana v životnej veľkosti nájdete na Hlavnej 11 v podzemí hotela Zlatý dukát. Po ňom je pomenovaný aj najväčší tunajší zvon. Ak sa mu pred (rovnomennou) Urbanovou vežou dobre prizriete, uvidíte na ňom vinohradníkov, ako si na jeho hornom páse chodia s nošami plnými vínnej révy dookola.

Nevidno to na nich, no patria do cechu vinohradníkov. Táto organizácia dávala o sebe vedieť napríklad aj cenami vína, ktoré úhľadne, ba až čitateľne, maľovala na drevené tabuľky. Vtedajšie ceny si tak môžete porovnávať so súčasnými ešte aj teraz v Miklušovej väznici, kde tie tabuľky odvtedy nevyhodili, veď sú múzeom.

Foto: Veronika Janušková