Židovské Košice (V. časť): Kasíno bez hazardu

Minimálne dve generácie Košičanov poznajú staré bábkové divadlo. Budovu na Rooseveltovej ulici so zvláštnym priečelím a tajomným, do prítmia zahaleným vnútrom, navštevovali ako deti z materskej škôlky či prvých ročníkov základnej školy. Len málokto poznal jej minulosť.

Možno neuveríte, ale Košice boli v minulosti mestom kasín. Fungovalo tu Pánske kasíno, Remeselnícke kasíno, Košické kasíno, Obchodnícke kasíno, Košické spoločenské kasíno, Občianske kasíno. Svoje kasíno mali aj košickí Židia. Sídlilo v budove na dnešnej Rooseveltovej ulici (kedysi Bercsényi utca 3), ktorú si mnohí pamätajú ako bývalé bábkové divadlo.

SPOLOČENSKÝ KLUB

Kasína ako spoločenské kluby či spolkové inštitúcie vznikali v uhorských mestách koncom 19. storočia. Stretávala sa v nich uzavretá spoločnosť významnejších obyvateľov – šľachticov, statkárov, úradníkov, inteligencie a neskôr aj mešťanov.

Okrem spoločenskej funkcie plnili takéto spolky aj funkciu vzdelávaciu a osvetovú (prednášky, výstavy, knižnice), ba venovali sa aj kultúrnym aktivitám (divadlo, tanec).

KULTÚRNE CENTRUM

Židia si v roku 1893 založili na tento spôsob Košický spoločenský kruh. Ten od roku 1895 sídlil na Hlavnej ulici č. 8 (naľavo od dnešnej Štátnej vedeckej knižnice). Na prízemí bola aj jeho kaviareň.

V roku 1910 neďaleko vtedajšieho najväčšieho košického hotela Schalkház, na dnešnej Rooseveltovej ulici, postavili palác – tzv. Židovské kasíno.

Nová secesná budova sa stala dôležitým centrom kultúrneho života v meste. Slúžila židovskej komunite ako spoločenský dom s čitárňou, uzatvárali sa tam obchody, konali prednášky, koncerty a rôzne zhromaždenia, ale aj oslavy, plesy či bankety.

POD JEDNOU STRECHOU

Parádnu budovu postavili podľa architektonického návrhu Kolomana Becka.

V jej prednom krídle na prízemí bola veľká ústredná hala kaviarne, po ľavej strane výčap prístupný z ulice. Napravo viedla chodba ku schodiskovej hale v západnom krídle. Na konci predného krídla bola zo strany vnútorného dvora šatňa pre členov spolku a ich hostí.

Zadné krídlo pozostávalo z ubytovacích miestností prístupných z dvora. Východné krídlo slúžilo ako sklad a kuchyňa. Najvyššie podlažie predného krídla zaberala majestátna spoločenská sála.

BÁBKOVÉ DIVADLO

Budovu Židovského kasína po nástupe socializmu Židom vyvlastnili.

Od roku 1962 do 90. rokov budovu užívalo Bábkové divadlo Košice, ktoré si ju prispôsobilo.

K hlavnému objektu z južnej strany pristavali jednopodlažnú šatňu. I tak to však potrebám divadla úplne nevyhovovalo, čo viedlo v roku 1967 k myšlienke výstavby novej budovy. Nové bábkové divadlo sa však v Košiciach nikdy nepostavilo.

NÁRODNÁ KULTÚRNA PAMIATKA

Medzitým budovu bývalého Židovského kasína opravovali len v najnevyhnutnejších prípadoch.

O dôkladnej rekonštrukcii budovy sa rozhodlo až v 80. rokoch, keď sa dostala do zoznamu národných kultúrnych pamiatok a padlo rozhodnutie, že bábkové divadlo v nej ostane. Rekonštrukcia aj zamýšľaná prestavba pôvodnej budovy sa však neustále odďaľovali.

Po nej mala z budovy ostať len predná fasáda na pamiatku. Vzadu malo byť všetko moderne vystavané nanovo.

REŠTITÚCIA

V roku 1995 celú budovu v rámci reštitučného konania vrátili Židovskej náboženskej obci, ktorá však nemala financie na jej rekonštrukciu. Preto ju predali, aby mohli zrekonštruovať najstaršiu zachovanú synagógu v Košiciach na Zvonárskej ulici.

Dnes je budova bývalého Židovského kasína v rukách súkromníka. Ten krásne zreštauroval fasádu, dve horné vežičky však z budovy zmizli.

Foto: Ivan Fleischer