Dobrovoľníci môžu aj „vyhorieť“. Musia mať aj čas na vlastnú psychohygienu

Neraz dochádza k sklamaniu dobrovoľníkov, ktorí si predtým príliš zidealizovali pomoc druhým. Čo robíte, aby k tomu nedošlo?  

Soňa Vancáková: Dobrovoľníkov je na prácu s cieľovou skupinou potrebné vopred pripraviť a aj počas jej vykonávania je potrebné ich školiť. Robíme stretnutia, kde poukazujeme na potreby našich rodín v núdzi, ale aj na úskalia, s ktorými sa počas dobrovoľníctva môžu stretnúť. Je potrebné mať dobrú supervíziu a dbať aj na vlastnú psychohygienu. Mať hranice a nerobiť pre druhých do sebazničenia. Tak, aby človek nevyhorel po krátkom čase. Dôležité je mať čas na oddych. Samozrejme, veci treba robiť nezištne a nie kvôli vlastnému prospechu. Potom by to znechutenie nemalo prísť.  

Tomáš Gargalik: Podľa môjho níkov dochádza málokedy. Sklamaní sú len tí, ktorí si od toho viac sľubujú, ako môžu od práce s ľuďmi vnútorne dostať. Rozprávame sa s dobrovoľníkmi na rovinu.  

Veronika Hotová: Vyhnúť sa sklamaniu je občas ťažké. Napríklad aj napriek snahe dobrovoľníka deti v škole nenapredujú a nedosahujú výsledky, aké by očakával. V Dome pokojnej staroby sa stáva, že dobrovoľníci majú svoje vlastné skúsenosti so starými ľuďmi v rodine, s ich stratou a nevedia následne spracovať emócie. Mávame prvé informačné stretnutie, kde im hovoríme, čo ich čaká a na čo sa treba pripraviť. Niektoré veci sa však nedajú predvídať. Neskôr sú pravidelné stretnutia, kde zisťujem, ako sa im darí. A funguje aj mailová a telefonická komunikácia pre akútne problémy.     Foto: archív sv, FB