Povery a tradície Halloweenu

Halloween má korene v keltských zvykoch z čias, keď ľudia nevedeli merať čas, nepoznali kalendár a rytmus ich životov udávalo postavenie slnka a mesiaca. Nemali štyri ročné obdobia, ale iba dve. Svetlé, keď siali, a tmavé, keď zbierali úrodu.

V noci z 31. októbra na 1. november sa lúčili s letným obdobím, v ktorom vládla bohyňa života. Vítali zimu a vládu kniežaťa smrti Samhaina. Kelti verili, že duše mŕtvych sa vracajú do sveta živých a aby ich zmiatli, obliekali si strašidelné masky.

[ad][/ad]

Tekvica za repu

Podľa legendy sa verilo, že práve v túto noc sa vracajú duše mŕtvych a žiadajú o pomoc svojich príbuzných, aby im pomohli prekročiť hranicu do krajiny mŕtvych, kde vládol boh Anwinn. 

Aby duchovia videli na cestu, ľudia im svietili svetlami z vydlabanej repy. Prezliekali sa do starých handier a maľovali si tváre, aby boli ochránení pred zlými duchmi. 

Najmladším sviatkom na svete je Halloween. Do Ameriky ho priniesli írski prisťahovalci v 19. storočí. V miestnych podmienkach bol repy nedostatok, nahradili ju tekvicou, ktorá sa neskôr stala symbolom Halloweenu.

Foto: pexels

Pamiatka zosnulých viackrát v roku

U predkresťanských Slovanov sa pamiatka zosnulých konala niekoľkokrát ročne. Bolo to 40 dní po pohrebe a druhý raz na výročie smrti. Na hroboch sa hodovalo, pilo, tancovalo s maskami. Uctievanie si svojich predkov bolo u od nepamäti zakorenené  u všetkých Indoerópanoch.

Povery z minulosti

Tradície, zvyky z dávnej minulosti ľudstvo fascinuje. Povery boli úzko späté aj s týmto sviatkom. Na noc z 1. a na 2. novembra v minulosti  ľudia položili na stolík jedlo s nožom pre zosnulých – ak by nevideli žiadne jedlo, vyplakávali by od hladu celý rok.

Chlieb sa zásadne piekol v podobe kríža. Nazývali ho „kostí svätých“. Rozdával sa chudobným, aby sa pomodlili za duše zomrelých. Ľudia verili, že počas dušičkovej noci, mali duchovia bohoslužbu. Keď ráno zvonili z kostola, museli sa duše vrátiť do očistca.

Miesto oleja, dávali do lampy maslo, aby si duchovia mohli pomastiť zranenia. Povrávalo sa to, že ak v ten deň prší, tak duše zosnulých oplakávajú svoje hriechy. Ak ľudia na Dušičky spozorovali inovať, predpovedalo to silné mrazy na Vianoce.

Sviečky na hroboch aj v tekviciach

Po dobytí keltských území Rimanmi sa keltské a rímske tradície rôzne prelínali. Pápež Gregor IV. chcel vymazať keltské, teda pohanské zvyky z katolíckej cirkvi, a tak zaviedol nový sviatok „All Hallows‘ Eve“, z ktorého sa neskôr stal Halloween.

Mohlo by sa zdať, že oba sviatky sú jedným a tým istým. 

Už naši predkovia si maľovali tváre, aby boli ochránení pred zlými duchmi. foto na dvojstrane: pexels

Halloween sa spája čisto s pohanskou kultúrou, Dušičky sa stali symbolom kresťanstva. Pamiatku zosnulých zaviedol v roku 998 benediktínsky opát Odillo z Cluny. A ako to už býva, ľudia mali o dôvod viac čosi sláviť, a tak si nechali oba sviatky. 

Zatiaľ čo v našich končinách spomíname na zosnulých zapálením sviečky na hroboch, v anglosaských krajinách dávajú sviečku do vydlabanej tekvice.

[ad2][/ad2]