Prieskum: 15-roční majú skúsenosť s tabakom, alkoholom i marihuanou

S fajčením má skúsenosť 40 percent 15-ročných chlapcov a 39 percent dievčat zo Slovenska. S alkoholom má v rovnakom veku skúsenosť 59 percent opýtaných. Vyplýva to z prieskumu Inštitútu drogových závislostí.

Poukázali na to v bratislavskom Centre pre liečbu drogových závislostí (CPLDZ).

[ad][/ad] 

Aj skúsenosti s drogami 

Vedúca Inštitútu drogových závislostí Zuzana Kamendy uviedla, že 40 percent slovenskej mládeže vo veku od 16 do 19 rokov má skúsenosť s marihuanou, so syntetickou drogou 12 percent, s halucinogénmi deväť percent, s inhalátmi sedem percent, s pervitínom tri percentá, s kokaínom dve percentá a s heroínom jedno percento.

Najrizikovejší vek je podľa odborníčky od 13 do 17 rokov. Skúsenosť s marihuanou má 17 percent chlapcov a desať percent dievčat vo veku 15 rokov. Tiež uviedla, že z prieskumu vyplýva, že skúsenosť s marihuanou u mladých v Bratislavskom kraji malo medzi rokmi 2016 až 2019 na základnej škole osem percent detí a na strednej škole 31 percent mladých. Poukázala tiež na to, že priemerný vek ľudí, ktorí boli liečení od závislosti s marihuanou, bol 15 rokov.

S pervitínom začali priemerne vo veku 17 rokov. Riaditeľ bratislavského Centra pre liečbu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica upozornil, že aktuálne sú zvýšené vonkajšie riziká.

[ad2][/ad2]

Minimalizovanie rizika 

Poukázal na uvoľnenie reštrikčných opatrení v súvislosti s ochorením COVID-19. Zdôraznil, že počas obdobia nového koronavírusu pokleslo užívanie drog, pretože drogy boli menej dostupné. Rovnako uviedol že sa blíži obdobie prázdnin. Podľa experta na liečbu drogových závislostí sa začne sezóna dozrievania outdoorovej marihuany, drogy sú široko dostupné.

Rodič môže podľa jeho slov svojím prístupom riziko začatia užívania drog u dieťaťa výrazne minimalizovať. Zamerať by sa mali na odstránenie rizikových činiteľov v rodine. Teda dospelí by nemali konzumovať tabak, alkohol a drogy, ďalej je vhodné redukovať hádky medzi rodičmi.

Rizikovým je aj to, keď má dieťa veľa voľného času. Rodič by si mal všímať dlhšie zmeny v správaní dieťaťa, napríklad stratu záujmov, fajčenie, pitie, agresivitu, uzavretosť, klamanie, neskoré príchody domov, zmeny nálad dieťaťa, zhoršený prospech v škole, únavu, podozrivé predmety a neznámu spoločnosť na sociálnych sieťach či v realite. Rodičom odporúča zabezpečiť dieťaťu celodenný, štruktúrovaný, pozitívny program.

Monitorovať by mal aj to, ako trávi voľný čas. Rovnako radí rozprávať sa s dieťaťom, aký malo deň alebo čo zažilo, najlepšie večer.

(TASR)