S. Hreha: Kalové hospodárstvo musíme prevádzkovať zodpovedne

Kaly sú vedľajším produktom biologického čistenia odpadových vôd. Vznikajú z baktérií (mikroorganizmov), ktoré proces čistenia zabezpečujú. Hlavnými zložkami sú organický uhlík, dusík, fosfor a síra. Donedávna sa tieto látky využívali ako vhodný zdroj hnojiva. Kaly však môžu mať aj chemický pôvod, pokiaľ vznikajú fyzikálno – chemicky, napríklad zrážaním a nie biologickým procesom. 

Pre vodárenské spoločnosti na Slovensku, ktoré zabezpečujú odvádzanie odpadových vôd cez verejnú kanalizáciu a ich následnú likvidáciu v čistiarňach odpadových vôd, je kalové hospodárstvo a nakladanie s kalom na čistiarňach odpadových vôd ekonomicky veľmi dôležitá téma. Predstavuje takmer 40 % z celkových prevádzkových nákladov ČOV.

Pri cene rozhoduje množstvo sušiny v kaloch

„Kaly vznikajú z procesu čistenia a tento proces nie je možné zastaviť bez vážneho ohrozenia životného prostredia, aj nášho zdravia,“ vysvetľuje prezident Asociácie vodárenských spoločností na Slovensku (AVS) Ing. Stanislav Hreha, PhD., ktorý je zároveň generálnym riaditeľom najväčšej vodárenskej spoločnosti na Slovensku – Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s. (VVS).

Za najväčší problém pri likvidácii kalov považuje množstvo sušiny v nich. „Cieľom našej spoločnosti je v budúcnosti znížiť váhu kalov. To znamená dosiahnuť vyšší pomer sušiny a menej vody. Objem kalov na likvidáciu by sa tak znížil, čím by sa v konečnom dôsledku znížili aj náklady VVS.“

Čo to v praxi znamená? Procesom čistenia a následným odstreďovaním už energeticky zhodnoteného kalu vzniká produkt, ktorý je z väčšej časti energeticky vyčerpaný, stále však obsahuje vysoké množstvo vody – až 75 %. Likvidáciou takéhoto kalu dochádza predovšetkým k prevážaniu veľkého množstva vody, preto je potrebné razantne zmenšiť objem tekutiny.

„V zahraničí sa využívajú rôzne moderné technológie na sušenie kalov. Môžu to byť solárne, plynové či elektrické sušiarne, ale aj iné. My však hľadáme najideálnejšie riešenie. VVS má totiž 96 čistiarní odpadových vôd. Musíme proces nastaviť tak, aby v spádových oblastiach navzájom spolupracovali. Nie je totiž možné v každej ČOV vybudovať sušiareň kalov, išlo by o extrémne vysoké finančné prostriedky. Ak by sme našli ekonomicky dobre návratnú investíciu v tomto sektore, vieme znížiť náklady na likvidáciu kalov až o 70 %,“ konštatuje šéf východoslovenských vodární.

Ekologickí a ekonomickí

Ideálne by podľa neho bolo, keby aj konečný – už vysušený – kal likvidovala VVS vo vlastných zariadeniach. Mohli by prípadne ešte vyrábať z kalu energiu, ktorá by spätne pomáhala pri jeho sušení a likvidácii. To už ale hovoríme o technologicky a finančne nákladných zariadeniach.

„Vieme, že pri neustálom sprísňovaní  legislatívy v oblasti nakladania s odpadom, je veľký problém nájsť optimálne riešenie, pretože na to vplýva najmä predpojatosť obyvateľov k spaľovniam a rôznym tepelne spracujúcim technológiám. Momentálne je to však najúčinnejšia, najlepšia, hygienicky bezchybná forma likvidácie kalov, ktorá je navyše šetrná voči životnému prostrediu. Samozrejme, za splnenia prísnych emisných kvót,“ konštatuje prezident AVS.

Aj napriek tomu, že kaly vyprodukované v čistiarňach VVS nepatria medzi nebezpečné odpady, nemožno ich používať na hnojenie, ani na zapracovanie do hnojív. Faktom je, že vo veľkých mestách je oveľa väčšie znečistenie, či už ide o chemické látky, hormonálne prípravky, drogy, ťažké kovy či iné nežiaduce látky, ktoré je oveľa náročnejšie odbúrať.

„Naše čistiarne to zvládajú odbúravať, máme moderné technológie, a preto odpad z našich ČOV nepatrí medzi nebezpečné látky. Keďže kaly nie je možné likvidovať využitím ako hnojivo, môžeme ich iba uložiť na skládky a miešať s klasickým odpadom, alebo splyňovať či spaľovať. Všetky tieto metódy sú však technologicky a finančne veľmi náročné a v konečnom dôsledku sa musia prejaviť aj v cene stočného,“ hovorí Ing. Hreha.

„Myslieť si, že cena za odvedenie a likvidáciu odpadových vôd môže byť v budúcnosti nižšia, je utópia. To môžu tvrdiť len populistickí politici kvôli svojim volebným kampaniam. Vývoj na planéte ide stále dopredu a v odpadovej vode sa objavujú prvky, ktoré pred 30-timi rokmi neexistovali. A do budúcna budú pribúdať. Stačí spomenúť Covid-19.“

Každá nová látka, ktorá sa objaví v odpadových vodách, sa musí odstrániť a na to sú potrebné modernejšie a kvalitnejšie technológie. Čiže aj väčšie a väčšie investície.

„Nebude stačiť to, že špinavá voda prejde cez pár kamienkov a môžeme sa jej pokojne napiť. Odpadové a kalové hospodárstvo musíme prevádzkovať zodpovedne, aby sme si na Slovensku neohrozovali životné prostredie a zdravie. A aby sme si nevytvárali vážnu historickú ekologickú záťaž ako v 70. – 80. rokoch minulého storočia, ktorú naša krajina ani za posledných 30 rokov nedokázala spracovať,“ uzatvára prezident AVS Ing. Hreha.