Veľká predpoveď počasia: Bude po teplej zime studená jar?

Na prelome marca a apríla zasiahlo Slovensko natoľko výrazné ochladenie, že na viacerých miestach padali rekordy najnižších nameraných teplôt.

Ako povedal klimatológ Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu, spôsobil to fakt, že až teraz prenikol z polárnych oblastí na Slovensko mimoriadne studený vzduch, ktorý sa tam počas celej zimy udržiaval. „Návrat mrazov v apríli sa nedá vylúčiť, no už by nemali byť takéto silné,“ uviedol Pavol Faško.

Najnižšia teplota – 20,1 stupňa bola nameraná 30. aj 31. marca na Lomnickom štíte. V pondelok 30. marca tak bol prekonaný rekord najnižšej dennej teploty z roku 1970, kedy tu bolo – 19,7 stupňa. V utorok zasa padol rekord z roku 1995 s hodnotou – 18,7 stupňa.

Výrazné ochladenie cez noc 

Ako dodal Pavol Faško, ochladzovanie sa zväčša na začiatku najvýraznejšie prejavuje vo vysokých horských polohách, a až potom klesnú teploty aj v kotlinách.

„Musíme tiež zobrať do úvahy situáciu u nás, teda konkrétne sucho, ktoré sa už dosť výrazne prejavuje v povrchových vrstvách pôdy. Keď sem prenikol studený a pôvodom arktický vzduch, toto suché prostredie podmieňovalo výrazné ochladzovanie najmä cez noc. K poklesu teploty v noci a ráno potom tiež prispelo vyjasnenie a utíšenie vetra,“ vysvetlil Faško.

Aj vďaka týmto okolnostiam bola na nadpolovičnej väčšine meteorologických staníc nameraná 31. marca rekordne nízka teplota vzduchu. Na Chopku bol mráz až – 16,5 stupňa, v Oravskej Lesnej namerali – 11,1, na Štrbskom Plese – 10,5 a v Telgárte – 10,4 stupňa. V Piešťanoch 31. marca namerali – 8 stupňov a padol tak rekord z roku 1955 v hodnote – 6,8 stupňa.

[ad][/ad] 

Padli rekordy

Aj 1. apríla padli rekordy asi na polovici staníc. Za pozornosť stojí údaj z letiska v Kuchyni na Záhorí, kde ráno poklesla teplota na – 8,4 stupňa, čím bol prekonaný rekord – 6 stupňov z roku 1977. V tomto prípade padli dva rekordy súčasne.

„Znamená to zatiaľ vôbec najnižšiu aprílovú teplotu, ktorú v Kuchyni zaznamenali. Mínus 8,2 stupňa tu namerali 30. apríla 1976. Fakt, že bol takýto mráz v závere apríla, naznačuje, že je to mesiac, kedy je v počasí možné všetko a že prívlastok „bláznivý apríl“ má svoje opodstatnenie. Veď napríklad v roku 2012 v závere apríla dosahovali teploty, naopak, tropické hodnoty,“ dodal Faško.

Doplatili na to rozkvitnuté ovocné stromy 

Dopad mrazov na západnom či južnom Slovensku je o to vážnejší, že tu už rozkvitli ovocné stromy. „Silné mrazy pritom udreli nielen v krátkom čase nadránom, ako obvykle, ale často pretrvávali po celú noc, niekedy mrzlo aj dvanásť hodín, ak sa ochladilo už po západe slnka. Navyše sa mrazivé noci opakovali,“doplnil Faško.

Teploty klesli výrazne pod nulu aj vo štvrtok 2. apríla, v piatok 3. apríla sa však už mrazy zmiernili. Hoci takéto jarné ochladenia nie sú ničím výnimočným, predsa len sa marec ako prvý jarný mesiac vyznačoval veľkými výkyvmi počasia a najmä teplôt.

„Bol to dôsledok toho zvláštnej zimy, aká panovala na severnej pologuli. Studený vzduch, ktorý sa tvorí v polárnych oblastiach, sa tam počas celej zimy udržiaval a neprenikal veľmi do nižších zemepisných šírok. Väčšina severnej pologule teda nebola na konci zimného obdobia vychladnutá. Vznikol tak silný teplotný kontrast medzi teplejšími a chladnejšími oblasťami. A aj u nás sa striedali teplotne výrazne rozdielne obdobia podľa toho, odkiaľ k nám prúdil vzduch. V Španielsku napríklad teplota v marci vystúpila na 30 stupňov a keď odtiaľ prúdil vzduch, bolo aj u nás okolo 20 stupňov. Naopak, keď sa prúdenie zmenilo na severovýchodné, výrazne sa ochladilo. Teda veľké rozdiely v teplotách na rôznych miestach Európy spôsobili aj veľké teplotné kontrasty u nás,“ vysvetlil klimatológ Pavol Faško.

(TASR)

[ad2][/ad2]