Veľkonočný pondelok sa nezaobíde bez tradičnej šibačky a oblievačky

Veľkonočný pondelok je z hľadiska ľudovej tradície významným dňom veľkonočných sviatkov. Neodmysliteľne k nemu patrí šibačka a oblievačka 

Tradíciu veľkonočného šibania a polievania poznáme vo všetkých slovanských krajinách. Pochádza ešte z predkresťanského obdobia.

Na jar, keď všetko pučí novým životom a práve aktom šibania chlapci a muži podčiarkovali mágiu plodnosti dievčat a žien. V minulosti bola šibačka vecou spoločenskej prestíže a statusu. 

Ak nebolo dievča vyšibané, bola to hanba 

Bola by veľká hanba, keby niektorá dievčina nebola vyšibaná. Aj preto dokázali dievky dávať mládencom za šibačku krásne vlastnoručne zdobené kraslice, v ktorých ornamentoch bolo neraz zašifrované vyznanie lásky. Aj takto sa mohol mládenec dozvedieť, že dievčina ho nosí v srdci. 

Za šibačku dostal mládenec od každej dievčiny na korbáč stužku a podľa ich počtu sa večer na tanečnej veselici určoval „kráľ mládencov“. 

Zdravé a pekné dievčatá

V minulosti mala šibačka spontánny charakter a šibať sa chodievalo od domu k domu všetky dievčatá a vydaté ženy. Dnes sa zredukovala len na návštevu blízkeho príbuzenstva a spriatelených rodín.

Šibačka bola v minulosti pre mladých ľudí dlho očakávanou udalosťou. Dievčatá túžili po čo najvyššom počte šibačov a oblievačov pretože verili, že po vyšibaní budú svieže, zdravé a opeknejú. Najčastejšie sa šibalo korbáčmi z vŕbového prútia, ktoré je symbolom jarnej prírody. Ich dotyk vraj omladzuje, prináša silu a krásu. 

[ad][/ad] 

Studená voda na krásu 

K šibaniu patrilo aj polievanie. Voda má podľa tradície očistný charakter a dotyk s čerstvou tečúcou vodou zaručoval omladnutie dievčat. Dievčatá sa polievali vodou zo studne alebo sa hádzali rovno do potoka. Nie preto, aby sa im urobilo zle, ale práve preto, aby si udržali zdravie, krásu a mladosť po celý rok. 

V 50. rokoch 20. storočia bolo však polievanie vodou čiastočne nahradené kropením voňavkami. 

[ad2][/ad2] 

(TASR)