Zákon proti praniu špinavých peňazí sa po novom týka viac podnikateľov

Novelizovaný zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaní terorizmu rozšíril okruh povinných osôb, na ktoré sa vzťahuje. Sprísnené sú aj požiadavky na tieto osoby.

Do legislatívy sa k tomu začína transponovať európska smernica a chystá sa aj kontrola zo strany MONEYVAL Rady Európy. To vytvára kombináciu, na ktorú Slovensko nie je podľa advokátskej kancelárie Ružička and partners pripravené.

„Je mnoho malých a stredných podnikov, no nájdu sa aj veľké podniky, ktoré stále netušia, že sa na ne po novom vzťahuje zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaní terorizmu,“ tvrdí Lucie Schweizer z advokátskej kancelárie.

[ad][/ad] 

Náročný zber informácií

Do portfólia zákona spadajú podnikatelia aj s bežnými predmetmi činnosti, ako je predaj a prenájom nehnuteľností či služby organizačných a ekonomických poradcov.

„Všetci, ktorých sa po novom začal zákon týkať, musia identifikovať každého jedného zákazníka a partnera v obchodnom styku až na úroveň konečného užívateľa výhod, definovať ich rizikovosť a k miere rizika nastaviť úroveň a intenzitu starostlivosti o nich,“ vysvetlila. Za problém považuje časovú náročnosť, ktorá je spojená s tvorbou základného dotazníka a so zberom informácií na identifikovanie klientov podnikateľského subjektu.

„Dôvodová správa uvádza na túto aktivitu predpoklad do dvoch hodín. Naša prax však ukázala, že priemerný čas, ktorý je počítaný na jedného klienta či novouzatváraný obchod, môže byť až 14 hodín,“ tvrdí Schweizer. Firmám a podnikateľom radí, aby zákon nebrali na ľahkú váhu.

[ad2][/ad2] 

Byrokraticky zaťažuje firmy 

„Predpokladám, že blížiaca sa novembrová kontrola Výboru expertov na hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (MONEYVAL) Rady Európy zintenzívni kontroly zo strany Národnej banky Slovenska a Finančnej spravodajskej jednotky,“ povedala Schweizer.

„Predpokladám tiež, že štát sa posilní personálne a zvýši počty pracovníkov venujúcich sa tejto agende či vykonávaniu kontrol,“ doplnila.

Zákon podľa Schweizer byrokraticky značne zaťažuje firmy a podnikateľov. Poznamenala, že na podnikateľskú sféru sa tým preniesli povinnosti, ktoré by inak mali byť v kompetencii orgánov činných v trestnom konaní. Myslí si však, že napriek svojej komplikovanosti je zákon spolu s agendou compliance základom rozvoja transparentného, férového a etického podnikateľského prostredia na Slovensku.

Čítajte aj:

• Ekonomická kríza v tomto roku nepríde
• Tisícky slovenských firiem je riadených z daňových rajov
• Slováci pracujúci v zahraničí: Doma je nedostatok miest s primeraným ohodnotením

(TASR, ROČ)