Výstava, ktorá bude od 12. apríla do 13. mája 2019 inštalovaná vo foyer historickej budovy Štátneho divadla v Košiciach, si pripomína jedinečného herca, ktorý svoje postavy vytváral neopakovateľnou malebnosťou gesta a vycibrenou a kultivovanou javiskovou rečou.
Osobitú variabilitu a výrazovú plastickosť jeho herectva dokazuje rôznorodý rozsah úloh v divadle – od romantických hrdinov, cez komediálne postavy, až k tragickým velikánom v Shakespearových tragédiách.
Divadelný ústav v spolupráci so Štátnym divadlom Košice na podnet štátneho Konzervatória Jozefa Adamoviča v Košiciach pripravil unikátnu výstavu spojenú so slávnostným galakoncertom, kde si pripomenie hercovo významné životné jubileum.
[ad][/ad]
Študoval aj v Moskve
Jozef Adamovič absolvoval štúdium herectva na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v ročníku profesora Andreja Bagara. Na začiatku osemdesiatych rokov študoval postgraduálne divadelnú réžiu na divadelnej škole Gitis (1981 – 1983) a filmovú réžiu a scenáristku u Andreja Tarkovského na filmovej škole Gosinko (1983 – 1985) v Moskve. Ašpirantskú prácu napísal o Slovenskej hereckej škole a získal za jej obhajobu akademický titul doktora vied. Absolventskou réžiou Jozefa Adamoviča bola réžia Spolku drobnochovateľov (1985) v Divadle Jonáša Záborského v Prešove. Záverečnou prácou na filmovej škole bola réžia televízneho filmu Ilda na námet poviedky Jiřího Wolkra.
Foto: TASRNadväzoval na K. L. Zachara
Jozef Adamovič vo svojom hereckom prejave zásadne nadväzoval na hereckú školu Karola L. Zachara stojacu najmä na výrazových prostriedkoch psychologicko-realistických. Režisér Karol L. Zachar pred ním zároveň otvoril najväčšie umelecké výzvy, najmä na začiatku jeho hereckej kariéry v divadle. Adamovič sa vo viacerých svojich postavách zameriaval na realistické zobrazenie typu, akcentoval základné kontúry charakteru a dôraz kládol na psychologickú hodnovernosť. Vo viacerých hereckých kreáciách sa mu podarilo zapôsobiť nepatetickou civilnosťou, ale rovnako aj prvkami tragizmu.
Učil aj v Košiciach
Svoj jedinečný herecký naturel uplatnil aj vo viacerých slovenských a českých filmoch – Štvorylka (1955), Valčík pre milión (1960), Vrah zo záhrobia (1966), Hry lásky šálivé (1971), Dny zrady (1973), Temné slunce, Noční jazdci (1981), Súdim ťa láskou (1981) a v televíznych filmoch Kubo (1968), Vivat Beňovský! (1971), Na baňu klopajú (1980) a Tiene v raji (1987).
Spoluzaložil vysokú umeleckú školu, Akadémiu umení v Banskej Bystrici a bol viac rokov jej pedagógom i akademickým funkcionárom. V rokoch 1992 – 1993 prednášal na McGill University v kanadskom Montreale. V rokoch 2008 – 2013 pôsobil ako pedagóg na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave. V roku 2007 sa stal umeleckým šéfom košického rómskeho divadla Romathan a vyučoval aj na Konzervatóriu v Košiciach, ktoré dnes nesie jeho meno.
Foto: TASRV Štátnom divadle
Vernisáž výstavy sa uskutoční v nedeľu 14. apríla 2019 o 17.00 hod. vo foyer historickej budovy Štátneho divadla v Košiciach. Súčasťou spomienkového večera na hercovu počesť bude aj slávnostný koncert, ktorý pripravilo štátne Konzervatórium Jozefa Adamoviča v Košiciach. Autorom výstavy je Martin Timko, grafické riešenie Ondrej Gavalda.
(JV)