Inzercia

Spoznajte sto rokov českého a slovenského staviteľstva

V Košiciach máte jedinečnú možnosť zoznámiť sa na jednom mieste s ikonickými budovami, ktoré vznikli za posledných sto rokov na území bývalého Československa. Výstava prístupná od polovice apríla je výsledkom projektu  „Stavby storočia Českej a Slovenskej republiky“. Verejnosť v ňom vyberala zo stovky nominovaných diel víťaznú stavbu.  Jedným z vyhlasovateľov súťaže bola Slovenská komora stavebných

KOŠICE:DNES

V Košiciach máte jedinečnú možnosť zoznámiť sa na jednom mieste s ikonickými budovami, ktoré vznikli za posledných sto rokov na území bývalého Československa. Výstava prístupná od polovice apríla je výsledkom projektu  „Stavby storočia Českej a Slovenskej republiky“. Verejnosť v ňom vyberala zo stovky nominovaných diel víťaznú stavbu.  Jedným z vyhlasovateľov súťaže bola Slovenská komora stavebných inžinierov (SKSI). O projekte sme sa rozprávali s Viliamom Hrubovčákom, členom predstavenstva SKSI a Jánom Kyseľom, odborným garantom ankety za SKSI.   

Inzercia

Ako a prečo vznikol projekt české a slovenské stavby storočia?
Za uplynulých sto rokov sa na Slovensku striedala pokojná demokracia s vojnovými časmi, okupáciou, totalitným zriadením, rozdelením a spojením spoločného štátu s českými krajinami. Napriek tomu sa stále stavalo, budovalo, vytvorili sa mnohé impozantné stavebné diela. Vznikli pamätné diela, ako Mohyla M. R. Štefánika na Bradle, Pamätník SNP v Banskej Bystrici a množstvo iných pamätníkov. Vybudovali sa celé nové mestá, ako Svit (Batizovce), Partizánske (Baťovany), rozsiahla panelová bytová výstavba, obrovské priemyselné komplexy.  Okrem výsostne účelových stavieb boli vytvorené aj originálne architektonické diela (Slovenský rozhlas, Národná banka v Bratislave, školské stavby v Nitre…), výnimočné vodné diela (priehrady Orava, Gabčíkovo), Mosty SNP a Apollo, rekonštrukcia hotela Kempinski na Štrbskom Plese a iné. Mnohé diela významným spôsobom obohatili spoločenský a kultúrny vývoj krajiny, mnohé sa stali symbolmi pozitívne vnímanými niekoľkými generáciami. Od vzniku Československej republiky v roku 1918 prešiel vývoj staviteľstva, architektúry a stavebnej techniky na Slovensku rozsiahlymi zmenami. Aj preto prišiel Svätopluk Zídek, člen predstavenstva Českej komory autorizovaných inžinierov vo výstavbe, s nápadom začleniť oblasť staviteľstva do osláv stého výročia ČSR. 

 Budova Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre zaujme svojou architektonickou originalitou už na prvý pohľad.   foto: SKSI
Budova Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre zaujme svojou architektonickou originalitou už na prvý pohľad. foto: SKSI

Akú úlohu mala v projekte SKSI?
Vzťahy medzi českými a slovenskými stavebnými inžiniermi boli a sú na vynikajúcej úrovni. V rovine odbornej, profesijnej aj spoločenskej. Dlhodobé kolegiálne aj priateľské vzťahy vyústili do ponuky pre slovenských odborníkov zapojiť sa do prípravy ankety. Úlohou SKSI bolo podieľať sa na tvorbe podmienok ankety, precizovať spôsob výberu a nominácie stavebných diel zo Slovenska a propagácia ankety na Slovensku. 

Viliam Hrubovčák, člen predstavenstva SKSI. foto: iva
Viliam Hrubovčák, člen predstavenstva SKSI. foto: iva

V zozname nominovaných diel sú veľmi rôznorodé stavby. Čo bolo hlavným kritériom výberu?
Bol dohodnutý celkový počet nominovaných stavieb na 100, z toho 66 z českej strany a 34 zo Slovenska. Pri výbere stavebných diel bolo základným kritériom spoločenský vplyv stavieb na kultúrne, krajinné, sociálne a priemyselné  aspekty. Prihliadalo sa na rôznorodosť stavebných objektov, aby bola zastúpená bytová a občianska výstavba, pamätníky, stavby infraštruktúry, vodohospodárske diela a priemyselné objekty. Nominovali sa diela z rôznych časových období od dvadsiatich rokov 20.storočia až po súčasnosť. 

Ktoré kategórie stavieb majú najväčšie zastúpenie?
Miernu prevahu mali stavebné diela, ktoré vytvárali a vytvárajú určité symboly a stali sa vo svojej lokalite významným orientačným a spoločenským miestom stretávania ľudí, aj keď z hľadiska architektúry a technického vyhotovenia nie sú až také výnimočné. Ide napríklad o obchodno-obytnú budovu Manderla v Bratislave, ktorá so svojou výškou  45 metrov bola v čase vzniku najvyššou budovou na Slovensku. Nominované boli stavby, ktoré majú vplyv na bežný život ľudí, budovy verejného a súkromného charakteru, v ktorých ľudia bývajú, pracujú, oddychujú, nakupujú, kultúrne a športovo sa vyžívajú. Napríklad výstavba panelových domov podstatne ovplyvnila bývanie na Slovensku. Prebiehala v 60., 70. a 80. rokoch a touto technológiou bolo vybudovaných viac ako 700-tisíc bytov. 

Odborníci do ankety zaradili aj bytovú panelovú výstavbu ako takú bez toho, aby určili konkrétne sídlisko. foto: SKSI
Odborníci do ankety zaradili aj bytovú panelovú výstavbu ako takú bez toho, aby určili konkrétne sídlisko. foto: SKSI

Čo rozhodlo v prípade infraštruktúrnych stavieb?    
Po rozdelení spoločného štátu Čechov a Slovákov bolo jednou z najdôležitejších úloh v doprave udržať prevádzku na železničnej sieti vymedzenej novými hranicami. Najmä úsek trate z Červenej Skaly do Margecian si vyžadoval v krátkom čase vybudovať  281 mostných objektov. Najväčší je viadukt pri Telgárte, ktorý je vôbec prvou členenou oblúkovou konštrukciou zo železobetónu. Vybudovalo sa deväť  tunelov s celkovou dĺžkou 3 800 metrov, najdlhší a súčasne i najzaujímavejší je špirálový tunel pri Telgárte s dĺžkou 1 239 metrov. Ozdobou slovenského staviteľstva sú unikátne a odvážne inžinierske diela, ktoré svedčia o výnimočných teoretických a praktických schopnostiach stavebných inžinierov. Visutá lanovka zo Skalnatého plesa na Lomnický štít vo Vysokých Tatrách v čase svojej výstavby  (1936 – 1940) predstavovala svetový unikát. Na výstavbu kyvadlovej lanovky dlhej 1 872 metrov s prevýšením 851 metrov v náročnom vysokohorskom teréne bolo potrebné dopraviť viac ako šesťtisíc ton materiálu. Jedinečný svojou originálnou konštrukciou a architektonickým výrazom je most SNP cez Dunaj v Bratislave zavesený na odklonenom pylóne s elegantnou vyhliadkovou reštauráciou. Slovensko, ako krajina bohatá na vodné toky dlhodobo buduje aj vodné stavebné diela. Spomeniem len Vážsku kaskádu, systém 22 priehrad a vodných elektrární, ktorý sa začína vodným dielom Liptovská Mara. Prečerpávacia vodná elektráreň Čierny Váh je najväčšou vodnou elektrárňou v strednej Európe.

V dobe súčasného stavebného boomu sa veľa hovorí o ochrane či naopak devastácii historických pamiatok. Boli v ankete aj takéto objekty?  
Obnova a rekonštrukcia historických stavebných diel je samostatnou kapitolou v oblasti architektúry a staviteľstva. Rekonštrukcia pamiatkovo chráneného komplexu liečebného domu Hviezdoslav na Štrbskom Plese poukazuje na citlivé skĺbenie pôvodnej architektúry liečebného domu s luxusným zariadením, ktoré ponúka v súčasnosti päťhviezdičkový hotel Grand Hotel Kempinski. Areál kúpaliska Zelená žaba v Trenčianskych Tepliciach a rekonštrukcia Bratislavského hradu ako neodmysliteľnej súčasti panorámy Bratislavy sú osobitné výsledky kvalitných rekonštrukcií starších objektov. Medzi diela veľkej umeleckej architektonickej a inžinierskej hodnoty sa radia monumentálne pamätníky  historických udalostí, ako Mohyla generála M. R. Štefánika na Bradle, Pamätník SNP v Banskej Bystrici, pamätník na Slavíne v Bratislave, na Dukle a iné.

Zrekonštruovaný Bratislavský hrad je neodmysliteľnou súčasťou panorámy Bratislavy. foto: SKSI
Zrekonštruovaný Bratislavský hrad je neodmysliteľnou súčasťou panorámy Bratislavy. foto: SKSI
Kúpalisko Zelená žaba v Trenčianskych Tepliciach sa stalo víťaznou stavbou na území SR. V ČR získal najviac hlasov hotel a vysielač Ještěd.   foto: SKSI
Kúpalisko Zelená žaba v Trenčianskych Tepliciach sa stalo víťaznou stavbou na území SR. V ČR získal najviac hlasov hotel a vysielač Ještěd. foto: SKSI

O víťazných stavbách už nerozhodovali odborníci, ale verejnosť…
Princíp hlasovania širokej verejnosti sme zvolili pre čo najširšiu propagáciu výsledkov staviteľstva za sto rokov. Záujem verejnosti na hlasovaní príjemne prekvapil vyhlasovateľov ankety. O úspechu ankety na Slovensku svedčí aj to, že medzi pätnástimi najúspešnejšími stavbami bolo až šesť zo Slovenska. 

Medzi nominovanými slovenskými stavbami je aj hutný kombinát VSŽ v Košiciach. Niekomu by sa mohlo zdať, že veľká priemyselná, stroho funkcionalistická stavba nepatrí do takejto ankety…
Kritériá nominácie stavieb boli nastavené nielen na estetickú stránku, architektúru, ale aj (a predovšetkým) na spoločenský význam diela a ich príspevok k rozvoju spoločnosti. Preto boli zaradené aj objekty, ktoré sú širokej verejnosti málo prístupné, ale mali a majú obrovský význam pre spoločenský a ekonomický vývoj krajiny.

Areál VSŽ, dnes U. S. Steel, mal a má obrovský význam pre spoločenský a ekonomický vývoj krajiny.  foto: SKSI
Areál VSŽ, dnes U. S. Steel, mal a má obrovský význam pre spoločenský a ekonomický vývoj krajiny. foto: SKSI

Architektonické diela vznikajú v nejakej historickej a politickej dobe, často sú politicky hodnotené, prejavovali sa v nej politické vplyvy. Napríklad VSŽ najprv stavali neúspešne ako HUKO a štát vykonštruoval obvinenia zo sabotáže. Problémy s komunistickým režimom mal aj autor lyžiarskeho areálu na Štrbskom Plese. Tématizuje výstava aj tieto okolnosti?  
Anketa bola od samotného počiatku riešená ako prísne apolitická. Preto sa v nej vyskytujú aj diela, ktoré boli spojené s meniacim sa náhľadom vládnucich vrstiev. Išlo v prvom rade o význam a vplyv stavby na spoločnosť s akcentom na preukázanie výnimočného podielu ich tvorcov, o ktorých často nevie ani odborná verejnosť. Tieto osobnosti pôsobili v podmienkach, keď neexistovali počítače, neexistovala súčasná technika a pritom dokázali navrhnúť, zorganizovať a vybudovať mimoriadne náročné diela. Na Slovensku všeobecne pociťujeme absenciu budovania staviteľskej tradície, na vynikajúcich inžinierov, projektantov a staviteľov sa spomína iba občas, pri príležitosti významných životných jubileí. Pritom spoločenská hodnota ich staviteľských diel presahuje celé generácie ľudí a vytvára kultúrny a technický rámec spoločnosti.

Kde si môžete pozrieť výstavu 
– výstava nominovaných diel je vo vedeckom parku Technicom TU Košice na Ulici B. Němcovej
– vernisáž bude 6. mája o 17. hodine 
– nainštalované sú panely s charakteristickými fotografiami diel
– obsahujú názov stavby, jej popis, adresu, súradnice GPS, mapu, rok realizácie, meno projektanta, investora aj zhotoviteľa 

 

Víťazné stavby na území SR 
1. Kúpalisko Zelená žaba, Trenčianske Teplice  
2. Kolonádový most, Piešťany 
3. Slovenský rozhlas. Bratislava 

 

(ROK)