Inzercia

Vydarená svetová premiéra

Mozart a Salieri. Dvaja hudobní velikáni, ktorých profesionálny i ľudský vzťah dodnes vyvoláva polemiky medzi historikmi i laikmi. Dve jednoaktovky Mozart a Salieri/Bohom milovaný v naštudovaní Štátneho divadla ponúkajú divákom nielen iný pohľad na dvojicu (ne)priateľov, ale aj netradičné spojenie romantickej a súčasnej opery. Ruský skladateľ Nikolaj Rimskij-Korsakov operu Mozart a Salieri skomponoval v roku

KOŠICE:DNES

Mozart a Salieri. Dvaja hudobní velikáni, ktorých profesionálny i ľudský vzťah dodnes vyvoláva polemiky medzi historikmi i laikmi. Dve jednoaktovky Mozart a Salieri/Bohom milovaný v naštudovaní Štátneho divadla ponúkajú divákom nielen iný pohľad na dvojicu (ne)priateľov, ale aj netradičné spojenie romantickej a súčasnej opery.

Inzercia

Ruský skladateľ Nikolaj Rimskij-Korsakov operu Mozart a Salieri skomponoval v roku 1897. V Puškinovej verzii Mozartova vrodená genialita Salieriho uráža, frustruje a nakoniec doženie až k vražde.

Divákom sa pri prvej premiére v postave Salieriho predstavil Michal Onufer. Rodák z českého Frýdku -Místku pôsobí v Košiciach tretiu sezónu.

„Závistlivcov a zloduchov som hral už niekoľkokrát. Tentoraz však nebolo ľahké nájsť hranicu medzi fikciou a skutočnosťou.“

 

Bohom milovaný

V opere Bohom milovaný vychádzal autor libreta a dirigent Marián Lejava z autentických dobových materiálov. Hlavnou postavou posledných géniových hodín je však Salieri, ktorý počas Mozartovho života dosiahol vyššie umelecké i spoločenské uznanie ako jeho mladší kolega.

„Pochopil som, aké doležité je rehabilitovať tohto skladateľa. Salieri viac ťažil z Mozartovho života, ako z jeho smrti. Žili jeden vedľa druhého, netušiac, že raz budú neoddeliteľne spojení.“ Opera Bohom milovaný mala v piatok v Košiciach svetovú premiéru.

 

Štátne divadlo Košice Mozart
Mozart (Maksym Kutsenko – na snímke vľavo) privádza do Salieriho domu falošne hrajúceho slepého huslistu (Milan Bernáth – uprostred). Salieri (Michal Onufer – vpravo) je však takýmto znevažovaním umenia pobúrený a starca vyháňa.

 

Viacnásobný debut

Réžia oboch jednoaktoviek bola prvou skúsenosťou Michala Spišáka vo svete opery.

„Nezdá sa mi, že by práca režiséra v opere bola nejako zásadne odlišná od činohernej réžie. Stále sa nachádzame na pôde divadla, len v ňom má kľúčovú úlohu hudba.“

Postavu hudobného génia stvárnil Maksym Kutsenko, 31-ročný ukrajinský tenor, pre ktorého to bolo prvé predstavenie ako stáleho sólistu košického operného súboru. „Spievať Mozarta bolo mojím snom už od štúdií na konzervatóriu. S operou Rimského–Korsakova nemám problém, keďže je v ruštine a tá mi, pochopiteľne, ťažkosti nerobí,“ uviedol po predstavení.

„Bolo to pekné predstavenie, najmä jeho druhá časť, v ktorej sme sa dozvedeli pravú príčinu Mozartovej smrti,“ uviedla nadšená diváčka vychádzajúca z hľadiska Historickej budovy.

Predstavenia v ruskom, nemeckom a talianskom jazyku mohli diváci sledovať so slovenskými titulkami.

 

Súd po 200 rokoch rozhodol o nevine skladateľa
V máji 1997 sa v Miláne konal nezvyklý súdny proces. Za účasti svetových lekárskych kapacít potvrdil, že Antonio Salieri Mozarta neotrávil.  Po právnej stránke súd teda po vyše dvesto rokoch zbavil talianskeho skladateľa, pedagóga a dirigenta obvinenia.

 

(DB)
Foto: archív ŠD