Dni Roberta Fica ako politika sú už spočítané, hovorí publicista

Núdzový stav na Slovensku k dnešnému dňu končí bez ohľadu na to, že to tento týždeň konštatovala vo svojom rozhodnutí vláda. V platnosti však ostáva mimoriadna situácia vyhlásená uznesením vlády 11. marca, čo okrem iného znamená aj to, že obchody ostávajú v nedeľu zatvorené.

V diskusii na Tablet.tv to uviedol publicista Juraj Hrabko.

Zatiaľ čo predlžovanie trvania mimoriadnej situácie na Slovensku považuje Hrabko za neopodstatnené, režim na hraniciach sa podľa neho otvoril príliš rýchlo a vytvára tým riziko zavlečenia druhej vlny pandémie nového koronavíru na Slovensko.

„Rozhodnutie vlády o zrušení núdzového stavu je iba technická informácia, ten by skončil tak či onak, lebo zákon jasne hovorí o tom, že môže trvať maximálne 90 dní a nie je možné ho predlžovať,“ konštatoval Hrabko s tým, že počas núdzového stavu je možné obmedziť základné ľudské práva a slobody, napríklad vyhlásiť zákaz zhromažďovania. „A to sa aj dialo,“ pripomenul.

Povolených 90 dní núdzového stavu, vyhláseného 16. marca, uplynulo práve dnes.

„Druhá vec je mimoriadna situácia, ktorá trvá ďalej. Pri nej platí tá istá požiadavka, ako pri núdzovom stave, teda vláda má neustále skúmať, či dôvody, pre ktoré bola mimoriadna situácia vyhlásená, nepominuli. Osobne si myslím, že dôvod na pretrvávanie mimoriadnej situácie dnes už nie je,“ povedal Hrabko.

„Ak by vláda odvolala mimoriadnu situáciu, všetko by vrátili do stavu, v akom bolo predtým, teda ani obchody by sa v nedeľu nemuseli dezinfikovať a nemuseli by byť zatvorené. Nie je to, samozrejme, jediná vec,“ dodal.

Naopak, zrušenie kontrol na hraniciach a nahradenie štátnej karantény domácou, považuje Hrabko za predčasné.

„Čo sa týka epidemiologickej situácie, je všade inde v Európe iná situácia, ako na Slovensku. Rakúsko sa napríklad chystá otvoriť hranice aj s Talianskom. Teda výpočet krajín, ku ktorým sme otvorení, reálne vôbec neplatí, keď napríklad z Talianska sa k nám ktokoľvek bude môcť dostať cez Rakúsko. Stále si myslím, že aspoň nejaké kontroly na hraniciach mali ostať a aspoň merať teplotu, keď nie rovno využívať rýchlotesty. Veď pri tých ste za minútu vybavení. Sme už úplne otvorení a nemôžeme sa potom čudovať, ak sa to vráti,“ povedal Hrabko.

[ad][/ad]

Stretnutie V4

Štvrtkové (11. 6.) stretnutie premiérov krajín V4 na českom zámku Lednice malo podľa Hrabka za úlohu pred júnovým rokovaním Európskej rady koordinovať politiky všetkých štyroch štátov ohľadom viacročného finančného rámca Európskej únie na roky 2021 – 2027 a fondu na obnovu, ktorý má členským krajinám pomôcť opätovne naštartovať ekonomiky postihnuté pandémiou koronavírusu. „Môže to byť predpríprava na to, aby na Európskej rade hovorili jedným hlasom, ale uvidíme, či to tak aj ostane. V4 nedrží spoločne, každá krajina, ak dostane výhodnejšiu ponuku, tak po nej siahne,“ poznamenal Hrabko.

Odchod Pellegriniho

Vyhlásením, že plánuje vytvoriť novú politickú stranu, Peter Pellegrini podľa Hrabka definitívne vzdal boj o stoličku predsedu Smeru-SD. „To, čo sa udialo, už bol iba oficiálny ústup a hodenie uteráku do ringu. Z tohto súboja vycúval,“ komentuje Hrabko.

Medializované informácie, podľa ktorých mal Robert Fico neoficiálne ponúknuť Petrovi Pellegrinimu podporu pri kandidatúre na predsedu Smeru-SD, podľa Hrabka netreba brať vážne. „To sú iba reči a kino,“ tvrdí publicista.

„Dni Roberta Fica ako politika sú už spočítané. Smer-SD nastupuje na trajektóriu ĽS-HZDS a SDKÚ-DS,“ povedal.

To však podľa Hrabka automaticky neznamená, že tento proces prebehne rýchlo. „Nikto nehovorí, že Smer Roberta Fica skončí okamžite a úplne a že v nasledujúcich voľbách už neprekročí päť percent. Vylúčiť sa ale nedá nič,“ dodal.

Podľa Hrabka sa dá zatiaľ len ťažko odhadovať, aká silná bude nová Pellegriniho strana, jeho prvé kroky však považuje za premyslené. „Politika nie je o predstavách, ale o jednotlivých mocenských krokoch a Peter Pellegrini ukazuje, že sa v nej už niečo naučil,“ poznamenal na margo toho, že sa vzdal postu podpredsedu Smeru-SD, ale nie straníckeho členstva.

„Jeden z dôvodov, prečo zatiaľ ostáva členom Smeru-SD, je podľa mňa to, že potrebuje zistiť pomer síl. Okrem toho je podpredsedom parlamentu a členom strany ostáva aj preto, aby nebol dôvod ho z tohto kresla popohnať,“ uvažuje Hrabko. Podľa toho, koľko členov poslaneckého klubu Smeru-SD sa k Pellegrinimu pridá, bude potom podľa Hrabka rokovať o odchode alebo zotrvaní vo vedení parlamentu.

Odpočúvanie Govnetu

Národná kriminálna agentúra (NAKA) v utorok (9. 6.) zasahovala v Národnej agentúre pre sieťové a elektronické služby (NASES) s v súvislosti podozreniami z ohrozenia strategickej bezpečnosti a záujmov štátu. Podľa medializovaných informácií bolo k serverom vládnej siete Govnet pripojené zariadenie, ktoré malo potenciál slúžiť aj na odpočúvanie komunikácie.

Podľa Hrabka bude dôležitá analýza odborníkov o tom, o aké zariadenie išlo, či mohlo slúžiť na ochranu siete, alebo naopak na jej odpočúvanie, alebo aj na iné účely. Samotná analýza však nestačí, lebo nedá odpoveď na to, ako sa tam zariadenie dostalo, či legálnou alebo ilegálnou cestou a ani na otázku, kto ho inštaloval. „K vládnej sieti Govnet naozaj nemá prístup hocikto,“ poznamenal Hrabko.

„Samozrejme, že záujem napichnúť sa na vládnu sieť iných štátov má každá krajina na svete. Dôvody sú pochopiteľné. Vždy je to o tom, ako sa štát pred tým dokáže chrániť. Ak sme sa bránili neúčinne alebo sa niekde uliali peniaze, to všetko je na NAKA, aby to vyšetrili,“ povedal Hrabko.

Dodal, že by určite bolo nepríjemné, ak by v budúcnosti niekto vytiahol na verejnosť interné maily, ktoré si posielajú najvyšší ústavní činitelia.

[ad2][/ad2]

(TASR)