Košičan Štefan Lasky od zlých ľudí uteká. Prezradil nám o sebe aj jeden zaujímavý fakt

Lokálpatriot Štefan Lasky už trinásť rokov pôsobí v dozornej rade VSE Holding v Košiciach. Aj napriek pracovným príležitostiam mimo Košíc, či dokonca Slovenska, stále zostáva doma – v Košiciach. Najviac ho vie uraziť ľudská hlúposť a od zlých ľudí radšej uteká.

Sám seba by pár vetami predstavil ako Košičana srdcom aj dušou. Podniká v rôznych manažérskych funkciách, dozorných radách, predstavenstvách, ale aj v akciových spoločnostiach. Ako výkonný riaditeľ hotelovej siete pôsobil aj v Chorvátsku. „Trinástym rokom pôsobím v dozornej rade VSE Holding. Bol som poslancom mesta Košice, poslancom Starého mesta, kde som bol predsedom finančnej komisie. Mimo všetkého sa venujem aj charitatívnej činnosti v rámci kultúry. Mám na mysli koncert Svetlo porozumenia,“ opisuje Lasky.

Viete mi povedať niečo o festivale Svetlo porozumenia?

„Hlavnou myšlienkou koncertu je to, že hudba spája ľudí. Bez ohľadu na farbu pleti, náboženstva či jazyka. Na Svetlo porozumenia pozývame rôznych hudobníkov z celého sveta a práve hudbou sa vedia jednoducho dorozumieť. Takto sme zorganizovali už 7 ročníkov, no vstúpil nám do toho covid. Zúčastnilo sa už stovky a stovky umelcov. Cigánski diabli, Jaro Dvorský, Marián Čekovský či Peter Bič Project. Pozývame profesionálov ale aj amatérov, teda dávame priestor všetkým.“ Podnikateľ dodáva, že hlavným cieľom projektu je, aby ľudia boli k sebe dobrí a milí a nerobili náboženské, rasové ani iné rozdiely.

„Najsilnejším momentom je práve stretnutie všetkých umelcov na jednom pódiu. Skomponovanie biblického príbehu a jeho zhudobnenie má na svedomí Peter Gyori a tento zážitok má naozaj skvelú atmosféru.“

Istý čas ste žili aj v zahraničí v Chorvátsku. Čo Vás tiahlo naspäť na Slovensko? 

„Bolo to tam naozaj príjemné aj napriek tomu, že sme mali množstvo povinností. Život tam sa vtedy dal skĺbiť aj s rodinou, keďže ma často navštevovali. Kariéru V Chorvátsku som prerušil najmä kvôli rodine. Dcéra začala chodiť do školy a v tom čase sa mi narodil syn. Som lokálpatriot. Okrem toho, že som sa chcel vrátiť do Košíc, tu mám rodinu a kamarátov. Aj v čase, keď som sa mohol rozhodnúť medzi životom v Bratislave a v Košiciach, tak stále ma tiahlo naspäť domov – do Košíc.“

Ak by ste neboli podnikateľom, čím by ste boli? 

„Nechcel by som to zmeniť. Pôsobil som v rôznych funkciách a mňa to stále bavilo. Stretával som sa s mnohými ľuďmi a uskutočňoval som mnoho aktivít. Vždy ma bavilo niečo riešiť, pomáhať rôznym nadáciám aj ľuďom a baví ma to naďalej.“

Venujete sa vo voľnom čase aj športu?

„Šport ako taký mám rád všeobecne. V čase ligy majstrov som precestoval každú krajinu, kde FC Košice hralo. Pôsobil som ako prezident tenisového klubu TK Akademik. Viktória Kužmová, jednotka, pochádza z tohto klubu. Spravili sme pre Košice kus dobrej práce a výsledkom je, že sa tu má postaviť Národné tenisové centrum.“

Povedzte mi o Vás niečo, čo o vás vie len málokto.

„Bol som folklorista v súbore Železiarik. Súbor vznikol, keď som mal 7 rokov a ja som tam prežil krásne detstvo. Boli sme prví tanečníci a môžem povedať, že som bol prvý sólista. Osud ma zaviedol aj do SĽUK-u, ale ja som sa aj tak rozhodol neopustiť rodinu, kamarátov a zostať v Košiciach.“

Spomenuli ste charitatívnu činnosť. Čomu z tejto oblasti ste sa zatiaľ venovali?

„Pomáham charitatívnym organizáciám. Jedným z dôkazov je aj Svetlo porozumenia. Na každom koncerte sme odovzdávali nejaké šeky pre inštitúcie. Či už boli určené pre detské domovy alebo deti s Downovým syndrómom. Pomáhal som prostredníctvom VSE aj mnohým školám. Spomeniem projekt, ktorý súvisí s cezhraničnou spoluprácou. Spojili sa deti zo Slovenska, Poľska aj Nemecka. Projekt bol rozložený do troch rokov, kde deti navštevovali jednotlivé krajiny. V rámci tretieho roku mali Poliaci a Nemci navštíviť Kežmarskú školu v Košiciach. Oni ma oslovili ohľadom finančnej pomoci. Urobil som harmonogram od stravy, ubytovania aj programu a zohnal som na to financie. Nikto im nechcel dať pomocnú ruku a ja som veľmi rád, že to nakoniec takto skvelo vyšlo.“

„V minulosti som sa podieľal aj na zbierke peňazí v boji proti rakovine prsníkov. Vtedy sa vyzbieralo 250 000 Sk.“

Celosvetovo preberanou témou je práve ekológia. Aký je Váš vzťah k ekológii?

„K ekológii mám veľmi pozitívny vzťah. Dokonca sme pred covidom organizovali environmentálny festival, ktorý bol perfektne zorganizovaný Rasťom Šimkom. Mal to byť trojdňový festival na Jahodnej a mali prísť rôzni umelci a spíkri. Bolo to pod záštitou ministra životného prostredia. Podieľalo sa na tom mnoho spoločností aj VSE. Vstúpil nám do toho covid, a teda je doteraz pozastavený. Mal byť úplne prvý nielen v Košiciach, ale aj na Slovensku. Keď skončí pandémia, tak verím, že to takýmto spôsobom oslávime a stretneme sa na Jahodnej. Štáty sa tejto problematike venujú, ale planéte dlžíme veľmi veľa, tak preto sa mi zdá táto činnosť slabá.“

Aké sú vaše ciele do budúcnosti, okrem organizácie environmentálneho festivalu?

„Rád by som aj naďalej bol vo VSE, nielen kvôli energetike, ale aj kvôli tomu, čo všetko VSE robí pre východoslovenský región. Rád by som sa vrátil aj ku koncertom Svetlo porozumenia lebo ľudia to chcú. Hlavne by som si želal, aby sa uskutočnil prvý ročník environmentálneho festivalu.“

Na čo ste vo svojom profesijnom živote najviac hrdý?

„Najviac ma teší, že som dostal možnosť vďaka mojej práci pomáhať. Či je to oblasť športu, kultúry, charity. Dnes ma tá pomoc teší najviac.“

„Mojím mottom je byť dobrým človekom, pomáhať a spájať ľudí.“

Okrem podnikania ste pôsobili aj v politike. Ako to s odstupom času hodnotíte?

„V politike som pôsobil 8 rokov. Cez tú mestskú politiku môžete niečomu pomôcť aj v komunále. Som sklamaný z toho, že sú v politike ľudia, ktorí by tam vôbec nemali byť. Sú tam zo zištných dôvodov a nie preto, aby pomohli.“ Podľa Laskyho sa dá napraviť taká situácia len ak sa ľudia budú viac zaujímať o to, koho volia. O to, čo daný človek urobil, aj ako pomohol.

Venovali ste sa aj činnostiam spojeným s kultúrnym životom mládeže. Ako ste vtedy hodnotili zábavný priemysel v regióne? 

„Boli to ťažké začiatky, bolo to po revolúcii. Mal som jeden z prvých takých podnikov, myslím Iskru. Dokonca som mal aj V-klub na Boženy Nemcovej. Bola to kaviareň a vysokoškolská diskotéka. Mal som v prenájme aj Iskru, bolo to kultúrne stredisko. Vtedy tam cez víkendy boli diskotéky, v nedeľu omše a cez týždeň rôzne krúžky ako počítačový či jazykové. Bola to jedna z najkrajších diskoték na KVP. V 90 rokoch prišli aj neduhy ako cigarety, ja som vtedy zakázal fajčenie v tomto priestore.“

„Zo zákazu fajčenia sa spravil taký skvelý efekt, že ľudí to ešte viac prilákalo. Dnu sme púšťali len elegantne oblečených ľudí.“

(VT)